DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA AKÍIVNEHO A PASÍVNEHO POUŽÍVANIA SLOV.

- Aktívna vrstva slov – patria sem slová, ktoré sa bežne používajú, a ktorých význam rovnako chápu všetci členovia národa.
- Pasívna vrstva slov – patria sem také lexikálne jednotky, ktoré sú alebo zastarané, a teda sa bežne nepoužívajú alebo sú natoľko nové, že ich široké vrstvy národa ešte bežne nepoužívajú.
- Zastarané slová – slová zastarávajú vtedy, keď z aktívneho slovného fondu prechádzajú medzi pomenovania pasívneho slovníka. Zastarané slová možno diferencovať podľa stupňa zastarania. Niektoré z nich sa však zachvávajú vo frazeologických spojeniach.

Charakteristickým znakom týchto slov je, že majú ohraničenú sféru používania a svojské štylistické vlastnosti.

- Historizmy a archaizmy – ak sa slová prestanú používať aktívne a prejdú do pasívneho slovníka preto, že sú pomenovaniami takých predmetov, ktoré sa prestali používať a zanikli v živote, ide o vrstvu slov, ktoré nazývame historizmami (bojnica – otvor pre pušku v opevnení). Okrem nich jestvujú zastarané slová, ktoré sa prestávajú aktívne používať preto, že namiesto nich sa na ohraničenie tých istých pojmov používajú slová s tými istými významami, ale ich vyjadrujú primeranejšie ako ustupujúce slová. Nazývajú sa archaizmami (cvičba = cvičenie).

Rozdiel medzi historizmami a archaizmami: kým historizmy nemôžu mať synonymá, pretože sú názvami predmetov, ktoré v histórii nášho národa zanikli, archaizmy ich majú (vicišpán, notár, dvoran, župan, bíreš).

Typy archaizmov: podľa toho, či sa zastaraným stalo slovo ako celok, t.j. nielen jeho zvuková podoba, ale aj význam, a či zastaral iba jeho význam, rozoznávajú sa archaizmy lexikálne (bord = paluba, alarm = poplach) a sémantické (sú zastarané význami slov, pri ktorých spravidla zastará jeden význam slova, pričom v iných významoch sa slovo v spisovnom jazyku bežne používa).

Typy historizmov – podľa pôvodu sa na domáce i cudzie slová členia i historizmy.

Domáce – merica, šesták, zlatka,
cudzie – četník.

- Neologizmy – nové slová, ktoré sú ešte v pasívnej vrstve slovnej zásoby nášho jazyka. Nové slová zostanú neologizmami dovtedy, kým neprejdú do aktívnej vrstvy slov, kým nestratia charakter novosti. Neologizmy sa dostávajú do jazyka alebo pre potrebu pomenovať nejaký nový predmet, pojem, alebo pre štylistické potreby, ktoré sa špecificky prejavujú v jednotlivých štýlových oblastiach. Potrebu pomenovať nové javy, predmety, činnosti, vlastnosti si vyžadujú nové objavy vo vede a technike, zmeny v triednych a spoločenských vzťahoch. Situácia v odbornej terminológii je iná.

Tu vznikajú nové názvy, hlavne z potreby pomenovať nové predmety, príznaky, pojmy. Tendencia nahradiť jestvujúci termín novým termínom býva veľmi zriedkavá. Každé nové slovo sa v čase svojho vzniku chápe ako nezvyčajné, nové. Neologizmy v terminológii sa ujímajú veľmi ľahko a rýchlo, ak pomenúvajú veci a javy, ktoré súvisia s novými objavmi (protón, elektrón, neutrón). Medzi neologizmami v terminologickej a umeleckej oblasti je veľký rozdiel. Kým v odbornom názvosloví sa novosť, nezvyčajnosť rýchlo stráca, v umeleckom štýle strata novosti a nezvyčajnosti nie je želateľná.

Tu je vhodné, aby si neologizmus svoju nezvyčajnosť čo najdlhšie zachoval. Neologizmy vznikajú v spisovnom jazyku tvorením nových slov, príp. prevzatím z rozličných jazykov. Typy neologizmov:

a) absolútny neologizmus- nemá nijakú motiváciu a nemôže sa dať do vzťahu s inými slovami nášho jazyka. Také je napr.: slovo nilon.
b) individuálne neologizmy sú výtvormi vedcov, spisovateľov.

Niektoré neologizmy sa pomerne rýchlo rozšíria a takisto rýchlo stratia nádych novosti. Mnohé z nich sa rýchlo stanú zastaranými slovami, archaizmami alebo historizmami (hamlet = účes). Najviac neologizmov vzniká v odbornej lexike. V súvislosti s objavmi v biológii, medicíne, chémii, v súvislosti so zmenami v spoločenskom živote. Celý vývin sa odráža v slovnej zásobe. Veľa neologizmov je však aj v najdynamickejšej a najexpresívnejšej lexike jazyka, vo vrstve slangových slov. Najmenej neologizmov sa zjavuje v umeleckom štýle jazyka.