DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA POVODU.

Z hľadiska genézy sa lexika delí na dve základné kategórie slov:

- Domáce slová – vyčleňujeme tu niekoľko vrstiev:

a) indoeurópska vrstva patria sem napr.: prastaré názvy zvierat, produktov, jedál (býk, ovca, mäso), slová spoločné slovanským a baltským jazykom (krava, orech, nôž),
b) slovanská (praslovanská) vrstva – termíny príbuzenských vzťahov (matka, otec, syn), slová onomatopoického pôvodu (chrápať, chrčať), názvy rozličného pôvodu (pes, medveď), pomenovania prevzaté z germánskeho jazyka v praslovanskej dobe (peniaz, mýto), názvy prevzaté z iránčiny ešte v praslovanskej dobe (kniha, topor).

- Prevzaté slová – v závislosti od toho, z ktorého jazyka sa preberali slová, vyčleňujú sa dva druhy prevzatí:

a) zo slovanských jazykov sa v rozličných historických obdobiach prevzalo mnoho slov. Najstaršie slová sú prebraté zo staroslovienčiny (div, duch, duša), z českých krajín (bájka, úvaha, sloh), z ruštiny (vesna, vzduch), z juhoslovanského jazyka (junák), z poľštiny (kresliť).
b) z neslovanských jazykov k nám už pred cyrilometodovským obdobím prechádzalo kresťanské náboženské názvoslovie zo západu alebo priamo z Talianska.

Svedectvom toho sú slová prevzaté bez nemeckého prostredníctva (pápež) alebo prostredníctvom bavorských misionárov. Z uhorského štátu sa u nás rozšírila rímska terminológia (cirkev, krst). V stredoveku bola kancelárskym a vedeckým jazykom latinčina. Z tohto obdobia pochádzajú slová patent, inzerát, január. Z čias humanizmu pochádzajú slová autor, katedra. Rozvoj kapitalizmu a prekonanie feudalizmu sa odráža v slovách fabrika, banka. Kontakty s Maďarmi dokazujú slová vicišpán, dereš, koč.

Nemecká kolonizácia na Slovensku sa odráža v slovách cech, fľaša, farba. Vplyvom rumunčiny sú prevzaté slová z pastierskeho života (bača, vatra, valach). Z talianskeho pôvodu sú slová hudobných útvarov (allegro). Z francúzštiny prevzal slovenský jazyk slová vizita, model. Z angličtiny je veľa športových termínov – futbal, gól. V našom jazyku sa nestali všeobecne používané prevzaté slová zo španielčiny (eldorado), z cigánčiny (dade), z japončiny (harakiri), z arabčiny (džin), z hebrejčiny (hosanna), z turečtiny (jurta).

Postup preberania slov:

bol pri preberaní zo slovanských a neslovan. jazykov rozmanitý a často veľmi zložitý. Uskutočňoval sa buď priamo alebo prostredníctvom iného jazyka. Podmienky na priame osvojovanie cudzích slov vytvorilo súžitie a priamy bezprostredný hospodársky, politický i kultúrny kontakt slov. národa s národmi susednými. Priame prevzatia sú české, nemecké, maďarské slová. Ak naši predkovia nežili v bezprostrednom susedstve, boli podmienky na knižné preberanie slov (anglické, francúzske). Osobitným prípadom priameho preberania slov je osvojovanie si slov prostredníctvom istej spoločenskej vrstvy.

Do slovenského slovníka sa takto dostali: nemecká remeselnícka terminológia (hoblík), rumunská pastierska terminológia (bača), francúzska kuchynská terminológia (bujón).

Nepriamym preberaním (prostredníctvom kníh a škôl) sa preberali slová: latinského jazyka (oktáva), z ruštiny (baťko). Niektoré slová sa preberali zložitým spôsobom prostredníctvom iných jazykov, najmä češtiny, NJ a MJ. (z latinčiny prešlo do SJ cez nemčinu slovo missa (omša)).

Dvojaké prevzatie; to isté slovo za iných historických okolností (kostol, kaštieľ). Spätné prevzatie (garda máme z MJ, ale do maďarčiny prešlo posudar zo slovan. jazyka). Typy prevzatých slov:

- Kalky - doslovné preklady slov (z RJ park kultúry)
- Polokalky – nie celé slovo, ale iba jeho časť sa preložila do SJ (baum – wolle, NJ bavlna, preložila sa len druhá časť).

Medzinárodné (internacionálne) slová – tieto sa odlišujú od slov preberaných z konkrétneho národného jazyka, pretože sú utvorené zvyčajne od základov latinsko – gréckych slov (telefón, televízia). Ich špecifickosťou je, že nemajú príbuzné slová ani v latinčine, ani v gréckom jazyku, narozdiel od slov prebratých z konkrét. národ. jaz. Tvoria sa z gréc. a lat. elementov a nemajú vzťah k reálnemu jaz. prostrediu, ktoré podmienilo ich vznik. Základy nových pomenovaní sa preberajú z mŕtveho gr. a lat. jaz. Sú to slová bez nacionálneho zafarbenia.

-Exotizmy – predstavujú názvy zvykov, odevov a obyčajov zo života istého národa, inde sa nevyskytujú (indiánske tomahavk). 
-Citátové slová – viacslovné pomenovania z cudzích jazykov, používajú sa v pôvodnej podobe (ad hoc, de jure, de facto), zachovávajú si všetky črty cudzieho jazyka.