Diferenciácia slovnej zásoby

Zo slov. zásoby sa dá vydeliť vrstva slov, ktorá sa často označuje ako nocionálne slová. Ide o pomenovania typu kniha, čítať, zelený. Ak sa pri týchto slovách zdôrazní nocionálna stránka, vyzdvihneme skutočnosť, že slovo vyjadruje len vecný, logický obsah. Ak sa však vyzdvihne ich štylistická stránka, vynikne ich štylistická neutrálnosť, teda ich bezpríznakovosť.

Nazývame ich štylisticky bezpríznakové slová. Tieto tvoria neutrálnu vrstu slov, vyskytujú sa vo všetkých štýloch, pomenúvajú veci z bezprostredného života, používajú sa v ústnom i písomnom styku. Neutrálna lexika obsahuje slová základného slov. fondu, názvy základných predmetov a ich príznakov (dom, písať, čierny). Nezaobíde sa bez nich ani jeden štýl jazyka.

Naproti štylisticky bezpríznak. slovám stoja štylistic. príznakové - vyznačujú sa štyl. príznakovosťou a ohraničenosťou využívania v jadnotlivých štýloch. Tieto sa podľa toho, či sa využívajú v ústnej al. písomnej časti, delia na dve skupiny:

Hovorové slová- kolokvializmy- patria k hovorovej vrstve a predstavujú základ lexiky v hovor., konverzačných a spontánnych prejavoch. Typ. hovor.slová- baloňák, zlepšovák, búračka... Z hovor. jazyka je typická univerbizácia (namiesto dvojslovných pomenovaní sa používajú ich jednoslovné ekvivalenty (litrová fľaša-litrovka) a tiež substantivizácia príd. mien (vedúci-vedúci závodu) – až z kontextu a situácie sa zistí, o aký význam ide.

Do vrstvy hovorových slov prechádzajú aj profesionalizmy z odborných slangov rôznych pracovísk (káblovka), ďalej bežné slová v prenesenom význame (drviť sa), cudzie slová (haxňa=nohy).

Expresívne slová- familiárne (starký), hypokoristiká (ujko), detské slová (papať), pejoratíva (chlapčisko), augmentatíva (psisko), vulgárne slová (zdochnúť). Hovorové slová sú štylisticky príznakové, t.j., že ich v istých oblastiach možno používať iba za istých podmienok, iba s určitým zámerom, napr. v umeleckom al. publicistickom prejave. V náučnom štýle sa hovorové slová nepoužívajú.

V tejto vrstve badať dosť veľký pohyb, vývin. Veľká emocionálnosť v hov. prej. sa odráža v tom, že sa často používajú citoslovcia, modálne slová, častice, obrazné výrazy a prirovnania. V hovor. prej. sa často používajú aj mimojaz. prostriedky, gesto, mimika a úlohu kontextu plní situácia.

Knižné slová-sem patria najmä slová vyskytujúce sa najmä v písanom jazyku.

Bývajú aj v hovorenom prejave, ale v ňom pôsobia vyumelkovane. Kým hovor. slová sú špecifické pre hovor. prejavy, knižné sa neviažu na nijakú štyl. oblasť. Ak sa použijú, ich štyl. zafarbenie sa nemení a v nijakej štýl. oblasti sa nemenia na neutrálne slová. V knižných slovách sa vydeľujú odborné výrazy - termíny (-pozri vyššie!) a básnické slová. Ďalej sa medzi knižné slová zaraďujú aj kancelarizmy - slová úradných aktov, dosahuje sa nimi jasnosť, presnosť úrad. a administrat. štýlu. Niektoré majú ráz odbor. termínov (oznámenie, splnomocnenie), iné zasa charakter hovorových slov (časenka, hlásenka).

Sú bezpríznakové, typické pre administrat. štýl.

-žurnalizmy- čiastočne sa prekrývajú s odborným termínom, sú to slová, kt. pomenúvajú javy spoločensko-politic. života (kampaň,demonštrácia,opozícia)
-exotické slová-sú cudzojazyčné sl. označujúce javy a predmety charakteristické pre svojrázny život al. črtu cudzieho spoločenstva (šerif, minister, lady, kuli)
-básnické slová-najčastajší výskyt v poézii, aj próze (vesna, luna)
-biblizmy-vyskytujú sa v nábožen. spisoch (raj, anjel)DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA EXPRESIVITY A EMOCIONÁLNOSTI.

Základnú vrstvu lexiky tvoria neutrálne slová (bežný význam, bez významových odtienkov)-pojmy o predmetoch, javoch, ich vlastnostiach. Ale aj neutrálne slová môžu mať expresívne zafarbenie. Najmä v ústnej reči, napr. ruka (ruka zákona). Medzi expresívne slová patria názvy pocitov, citov a nálad (zúriť, smútiť).

Typy expresívnych slov:

-kladné zafarbenie (familiárne slová, hypokoristiká, detské slová, eufemizmy)
-záporné citové zafarbenie (pejoratíva, vulgárne slová, ironické sl., žartovné a posmešné slová)
-famiárne slová-používajú sa v dôvernom styku osôb, kt. sú si navzájom blízke (starký, starká)
-hypokoristiká –laudatíva, používajú sa v dôvernom styku rodiny a príbuzných, blízkych osôb (ujo, tato)
-detské slová-maznavé sl., kt. sa používajú v rozhovore s deťmi(papa, hajať, bo)

-eufemizmy-zjemňujúce slová, ich úloha nie je zakrývať priame vyjadrenie niektorých myšlienok a emócií. Nazávajú sa aj melioratíva (opiť sa – rozveseliť sa) -

-pejoratíva-hanlivé slová, vyjadrujú záporný odmietavý vzťah hovoriaceho k pomenovanej skutočnosti. Najčastejšie práve sufixy vyjadrujú záporný citový vzťah k označenému predmetu (nosisko, izbisko). Hanlivé slová sú protipólom k eufemizmom. Slová tohto druhu sú dysfemizmami, ktorými sa zveličuje nejaká záporná vlastnosť. Hanlivými slovami často bývajú augmentatíva (babrák, psisko)

-vulgárne slová-majú záporné citové zafarbenie. Vyjadrujú odmietavé stanovisko hovoriaceho k pomenovanej skutočnosti (namiesto zomrieť-zdochnúť). Do tejto vrstvy patria i nadávky (smrad, lotor)

-ironicky zafarbené slová-takéto zafarbenie slov vzniká pri zámernom použití kladného pomenovania v opačnom význame. Ironické zafarbenie slova sa viaže spravidla na určitý kontext al. na určitú situáciu.(namiesto vety-Ty si hlupák - Ty si mudrák). Veľkú úlohu tu plní intonácia vety a mimojazyk. prvky, napr. gestika, mimika.

-žartovné slová-takéto zafarbenie slov sa dosahuje prenesením významu v určitej situácii (záchod – kancelária)

-posmešné slová-majú prenesený význam (slovo kikiríkať sa môže použiť na označenie zlého ľudského spevu)

K expresívnej vrstve patria aj deminutíva a augmentatíva:

-deminutíva-zdrobneniny, pri ktorých pomocou sufixov k danému slovu v pomenovacej funkcii vyjadruje doplňujúci význam zdrobnenina (triesočka, chvíľočka). Ak sa sufixom naznačí existencia predmetu menšieho, ako býva zvyčajná veľkosť predmetov toho druhu, ide o kvantitatívny deminutívny význam (mestečko, stolík), ak sa sufixom vyjadrí kvalitatívny deminutívny význam, ide o emocionálny význam, a to melioratívny (chlebíček, mamička).

Niektoré zdrobneniny sa v našom dnešnom jazykovom vedomí už necítia ako zdrobnené (lyžička, lístok).

-augmentatíva-narozdiel od deminutív nemajú nikdy čisto kvantitatívny ráz. Augmentatívum má ráz alebo kvantitatívno-kvalitatívny, alebo kvalitatívny. Kvantitatívno-kvalitatívny charakter augmentatív sa zakladá na hanlivom chápaní predmetu ako neprimerane väčšieho, ako bývajú predmety toho druhu (psisko-veľký protivný pes)DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY ZO SÉMANTICKÉHO HĽADISKA

-polysémantické slová-viacvýznamové slová-ich základ. vlastnosť je, že majú niekoľko významov=polysémia (viacvýznamovosť). Bežné slovo hlava je nie len časť tela, ale značí aj život (prísť o hlavu), jednotlivca (výroba na hlavu). Slovo sa pri dorozumievaní vyskytuje v istom kontexte, v istom slovnom spojení. Tento kontext, súvislosť, v ktorej sa slovo nachádza určuje jeho význam, odstraňuje polysémiu, viacvýznamovosť slov. Kontextový význam slova sa často zhoduje so základným významom mimo kontextu, s ktorým sa stretávame v heslách slovníka. Kontextový význam slova však možno chápať aj široko, ako sociálne zafarbenie slova. Slová so sociálnym zafarbením=demokracia, sloboda, rovnosť.

Pri určovaní významu dôležitý je aj profesionálny moment., moment parc. zaradenia. Viacvýznamovosť slova smeruje k jednovýznamovosti, ktorá je podmienená niekoľkými momentmi: kontextom, sociálnymi podmienkami, spisovateľovým zámerom, spoločenskou diferenciáciou a pracovným zaradením. V našom jazyku máme však aj slová, ktoré majú jeden význam=jednovýznamové slová (monosémantické)- čvirikať, horár. Jednovýznamové sú aj termíny v jednotlivých vedných odboroch.

Typy viacvýznam. slov: najčastejšie spôsoby tvorenia nových slov = metafora, metonymia.

-Metafora-prenášanie pomenovaní na základe zhodných vonkajších vlastností (napr.jablko- Adamovo jablko v hrdle, jablko v kolene). Často sa prenášajú vlastnosti a činnosti živých bytostí na neživé predmety (človek spí – príroda spí).

-Metonymia – prenášajú sa pomenovania jedného predmetu na iný predmet alebo jav na základe asociatívnej podobnosti v priestore a čase (žiak žije v internáte – internát vybehol na ulicu).Prenesený význam vzniká aj pri takých pomenovaniach, keď sa na označenie materiálu a výrobku zhotoveného z toho materiálu použije to isté slovo (kúpim) striebornú líšku namiesto (kúpim) kožušinu zo striebornej líšky.

- Synekdocha je osobitným druhom metonymie, vzniká prenášaním medzi celkom a jeho časťou. To isté slovo sa použije aj ako názov celku, aj ako názov časti. Má podoby:

pars pro toto: požiadať o ruku,
totum pro parte: Bratislava sa zabáva,
species pro genere: poslal ružičky vo význame kyticu,
genus pro specie: zlá pijatika namiesto víno.

Metonymie sa vyskytujú aj v hovorovom štýle.

- Homonymá (pozri vyššie)
- Synonymá (pozri vyššie)
- Antonymá (pozri vyššie)DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA SOCIÁLNEHO A TERITORIÁLNEHO POUŽÍVANIA.

Z tohto hľadiska možno slov. zásobu nášho jazyka deliť na slová všeobecne používané a slová s ohraničeným používaním. Do všeobecne používanej lexiky patria slová, názvy predmetov a javov, bez ktorých by bol život človeka nemysliteľný. Sú to názvy prírodných javov (zem, voda), termíny základných pracovných postupov (variť, piecť), názvy nástrojov (kladivo, nôž), termíny označujúce výrobky a produkty (pšenica, slama), názvy zvierat (kôň, medveď), názvy vtákov (orol, slávik), názvy členov rodiny (matka, dcéra), názvy častí tela (hlava, noha). Vo vrstve s ohraničeným používaním sa vyčleňujú dialektizmy, argotické i slangové slová a špeciálna lexika.

Do špeciálnej slovnej zásoby sa zaraďujú profesionalizmy a termíny.

-Dialektizmy- sú to nárečové slová, ktoré sa v umeleckom štýle používajú zámerne s určitým cieľom. Sú to teda slová, ktoré patria do lexikálneho fondu miestnych nárečí, a ako také sa vyčleňujú len v súvislosti so skúmaním spisovného jazyka. Sú štyri základné druhy dialektizmov:

a) vlastné lexikálne dialektizmy jestvujú k nim synonymné slová spisovného jazyka (dovčúľ – spis. doteraz),

b) etnografické dialektizmy pomenúvajú také javy, ktoré sa vyskytujú len v určitých miestnych nárečiach, sú to javy a predmety známe len na istých územiach, preto nemajú absolútne synonymá v spisovnom jazyku. Ide o názvy častí odevov, príbytkov alebo nástrojov (guba – kabát z hrubého súkna, kutka – miesto na peci, kde padá popol),

c) sémantické dialektizmy- sú to nárečové slová, ktoré sú homonymné k slovám spisovného jazyka (oprava – spis. odstránenie chýb, ale nárečovo plot alebo ohrada),

d) lexikálno – fonetické dialektizmy- tieto sa od príslušných spisovných slov odlišujú len osobitnosťami hláskovej povahy (chujavica – spis. fujavica alebo chumelica),

napokon sú to ešte

e) lexikálno – slovotvorné dialektizmy- tieto slová sú neznáme v spisovnom jazyku a ich synonymami sú podoby odlišné od nich iba slovotvornou štruktúrou (kovaľ – spis. kováč, chlopka – chlopňa).

- Argotizmy – sú slová, ktoré používa ohraničené množstvo ľudí v spoločnosti. Môže to byť skupina z nižších sociálnych vrstiev (zlodeji – vtedy ide o argotizmy zlodejského jazyka) alebo skupina ľudí z určitého zamestnania (vandrovní remeselníci v cudzom svete).

Cieľom argotizmov je zakryť význam slov, a tak i vlastný obsah komunikácie pred príslušníkmi inej spoločenskej vrstvy. Sú to slová s výrazným emocionálno – expresívnym zafarbením.

- Slangové slová – nezatajujú prvotný význam slov, nie sú pre ostatných nezrozumiteľné. Sú typické pre určité skupiny ľudí (napr.: študenti, vojaci, baníci). Je v nich charakteristická hlavne deformácia slov (študenský slang – zemák = zemepis, deják = dejepis) dá sa tu hovoriť o slangových slovotvorných postupoch ako je: skracovanie slov, používanie osobitných prípon a kombinácia obidvoch (bezva, kamoška).

V slangoch je veľká citová zafarbenosť, expresívnosť, bývajú často aj zloženinami (lomidrevo), mávajú prenesený význam (dostať pätorku = letieť), často bývajú prevzaté z cudzích jazykov (fajn = dobrý z n.j.). Vznikajú kvôli úsiliu byť originálnym, aktualizovať ustálené jazyk. prostriedky. Využívajú sa aj v umeleckej literatúre (najmä v tej, ktorá je určená mládeži na charakterizovanie osôb a prostredia).

- Profesionalizmy – pomenúvajú predmety spojené s istým pracovným prostredím, oblasťou, profesiou.

Svojim významom sa vlastne zhodujú s odbornými termínmi, sú v istom zmysle synonymami k odborným termínom. Z hľadiska štylistic. platnosti sa blížia k hovorovým slovám, nepoužívajú sa v oficiálnom styku, ani v odborných dielach iba pri bežnom dorozumievaní na pracovisku. S hovorovými majú spoločné aj to, že často bývajú jednoslovné (pásak = pásový traktor). V bežnom dorozumievaní je tendencia používať namiesto viacslovných pomenovaní jednoslovné. V rámci profesionalizmov možno vyčleniť slová s úzkym sociálnym využitím a slová celonárodne rozšírené.

Profesionálne slová sa vyskytujú v publicistickom štýle, menej v odbornom jazyku, veľmi prenikajú do hovorových prejavov.

- Terminologické slová – (pozri vyššie)DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA AKÍIVNEHO A PASÍVNEHO POUŽÍVANIA SLOV.

- Aktívna vrstva slov – patria sem slová, ktoré sa bežne používajú, a ktorých význam rovnako chápu všetci členovia národa.
- Pasívna vrstva slov – patria sem také lexikálne jednotky, ktoré sú alebo zastarané, a teda sa bežne nepoužívajú alebo sú natoľko nové, že ich široké vrstvy národa ešte bežne nepoužívajú.
- Zastarané slová – slová zastarávajú vtedy, keď z aktívneho slovného fondu prechádzajú medzi pomenovania pasívneho slovníka. Zastarané slová možno diferencovať podľa stupňa zastarania. Niektoré z nich sa však zachvávajú vo frazeologických spojeniach.

Charakteristickým znakom týchto slov je, že majú ohraničenú sféru používania a svojské štylistické vlastnosti.

- Historizmy a archaizmy – ak sa slová prestanú používať aktívne a prejdú do pasívneho slovníka preto, že sú pomenovaniami takých predmetov, ktoré sa prestali používať a zanikli v živote, ide o vrstvu slov, ktoré nazývame historizmami (bojnica – otvor pre pušku v opevnení). Okrem nich jestvujú zastarané slová, ktoré sa prestávajú aktívne používať preto, že namiesto nich sa na ohraničenie tých istých pojmov používajú slová s tými istými významami, ale ich vyjadrujú primeranejšie ako ustupujúce slová. Nazývajú sa archaizmami (cvičba = cvičenie).

Rozdiel medzi historizmami a archaizmami: kým historizmy nemôžu mať synonymá, pretože sú názvami predmetov, ktoré v histórii nášho národa zanikli, archaizmy ich majú (vicišpán, notár, dvoran, župan, bíreš).

Typy archaizmov: podľa toho, či sa zastaraným stalo slovo ako celok, t.j. nielen jeho zvuková podoba, ale aj význam, a či zastaral iba jeho význam, rozoznávajú sa archaizmy lexikálne (bord = paluba, alarm = poplach) a sémantické (sú zastarané význami slov, pri ktorých spravidla zastará jeden význam slova, pričom v iných významoch sa slovo v spisovnom jazyku bežne používa).

Typy historizmov – podľa pôvodu sa na domáce i cudzie slová členia i historizmy.

Domáce – merica, šesták, zlatka,
cudzie – četník.

- Neologizmy – nové slová, ktoré sú ešte v pasívnej vrstve slovnej zásoby nášho jazyka. Nové slová zostanú neologizmami dovtedy, kým neprejdú do aktívnej vrstvy slov, kým nestratia charakter novosti. Neologizmy sa dostávajú do jazyka alebo pre potrebu pomenovať nejaký nový predmet, pojem, alebo pre štylistické potreby, ktoré sa špecificky prejavujú v jednotlivých štýlových oblastiach. Potrebu pomenovať nové javy, predmety, činnosti, vlastnosti si vyžadujú nové objavy vo vede a technike, zmeny v triednych a spoločenských vzťahoch. Situácia v odbornej terminológii je iná.

Tu vznikajú nové názvy, hlavne z potreby pomenovať nové predmety, príznaky, pojmy. Tendencia nahradiť jestvujúci termín novým termínom býva veľmi zriedkavá. Každé nové slovo sa v čase svojho vzniku chápe ako nezvyčajné, nové. Neologizmy v terminológii sa ujímajú veľmi ľahko a rýchlo, ak pomenúvajú veci a javy, ktoré súvisia s novými objavmi (protón, elektrón, neutrón). Medzi neologizmami v terminologickej a umeleckej oblasti je veľký rozdiel. Kým v odbornom názvosloví sa novosť, nezvyčajnosť rýchlo stráca, v umeleckom štýle strata novosti a nezvyčajnosti nie je želateľná.

Tu je vhodné, aby si neologizmus svoju nezvyčajnosť čo najdlhšie zachoval. Neologizmy vznikajú v spisovnom jazyku tvorením nových slov, príp. prevzatím z rozličných jazykov. Typy neologizmov:

a) absolútny neologizmus- nemá nijakú motiváciu a nemôže sa dať do vzťahu s inými slovami nášho jazyka. Také je napr.: slovo nilon.
b) individuálne neologizmy sú výtvormi vedcov, spisovateľov.

Niektoré neologizmy sa pomerne rýchlo rozšíria a takisto rýchlo stratia nádych novosti. Mnohé z nich sa rýchlo stanú zastaranými slovami, archaizmami alebo historizmami (hamlet = účes). Najviac neologizmov vzniká v odbornej lexike. V súvislosti s objavmi v biológii, medicíne, chémii, v súvislosti so zmenami v spoločenskom živote. Celý vývin sa odráža v slovnej zásobe. Veľa neologizmov je však aj v najdynamickejšej a najexpresívnejšej lexike jazyka, vo vrstve slangových slov. Najmenej neologizmov sa zjavuje v umeleckom štýle jazyka.DIFERENCIÁCIA SLOV. ZÁSOBY Z HĽADISKA POVODU.

Z hľadiska genézy sa lexika delí na dve základné kategórie slov:

- Domáce slová – vyčleňujeme tu niekoľko vrstiev:

a) indoeurópska vrstva patria sem napr.: prastaré názvy zvierat, produktov, jedál (býk, ovca, mäso), slová spoločné slovanským a baltským jazykom (krava, orech, nôž),
b) slovanská (praslovanská) vrstva – termíny príbuzenských vzťahov (matka, otec, syn), slová onomatopoického pôvodu (chrápať, chrčať), názvy rozličného pôvodu (pes, medveď), pomenovania prevzaté z germánskeho jazyka v praslovanskej dobe (peniaz, mýto), názvy prevzaté z iránčiny ešte v praslovanskej dobe (kniha, topor).

- Prevzaté slová – v závislosti od toho, z ktorého jazyka sa preberali slová, vyčleňujú sa dva druhy prevzatí:

a) zo slovanských jazykov sa v rozličných historických obdobiach prevzalo mnoho slov. Najstaršie slová sú prebraté zo staroslovienčiny (div, duch, duša), z českých krajín (bájka, úvaha, sloh), z ruštiny (vesna, vzduch), z juhoslovanského jazyka (junák), z poľštiny (kresliť).
b) z neslovanských jazykov k nám už pred cyrilometodovským obdobím prechádzalo kresťanské náboženské názvoslovie zo západu alebo priamo z Talianska.

Svedectvom toho sú slová prevzaté bez nemeckého prostredníctva (pápež) alebo prostredníctvom bavorských misionárov. Z uhorského štátu sa u nás rozšírila rímska terminológia (cirkev, krst). V stredoveku bola kancelárskym a vedeckým jazykom latinčina. Z tohto obdobia pochádzajú slová patent, inzerát, január. Z čias humanizmu pochádzajú slová autor, katedra. Rozvoj kapitalizmu a prekonanie feudalizmu sa odráža v slovách fabrika, banka. Kontakty s Maďarmi dokazujú slová vicišpán, dereš, koč.

Nemecká kolonizácia na Slovensku sa odráža v slovách cech, fľaša, farba. Vplyvom rumunčiny sú prevzaté slová z pastierskeho života (bača, vatra, valach). Z talianskeho pôvodu sú slová hudobných útvarov (allegro). Z francúzštiny prevzal slovenský jazyk slová vizita, model. Z angličtiny je veľa športových termínov – futbal, gól. V našom jazyku sa nestali všeobecne používané prevzaté slová zo španielčiny (eldorado), z cigánčiny (dade), z japončiny (harakiri), z arabčiny (džin), z hebrejčiny (hosanna), z turečtiny (jurta).

Postup preberania slov:

bol pri preberaní zo slovanských a neslovan. jazykov rozmanitý a často veľmi zložitý. Uskutočňoval sa buď priamo alebo prostredníctvom iného jazyka. Podmienky na priame osvojovanie cudzích slov vytvorilo súžitie a priamy bezprostredný hospodársky, politický i kultúrny kontakt slov. národa s národmi susednými. Priame prevzatia sú české, nemecké, maďarské slová. Ak naši predkovia nežili v bezprostrednom susedstve, boli podmienky na knižné preberanie slov (anglické, francúzske). Osobitným prípadom priameho preberania slov je osvojovanie si slov prostredníctvom istej spoločenskej vrstvy.

Do slovenského slovníka sa takto dostali: nemecká remeselnícka terminológia (hoblík), rumunská pastierska terminológia (bača), francúzska kuchynská terminológia (bujón).

Nepriamym preberaním (prostredníctvom kníh a škôl) sa preberali slová: latinského jazyka (oktáva), z ruštiny (baťko). Niektoré slová sa preberali zložitým spôsobom prostredníctvom iných jazykov, najmä češtiny, NJ a MJ. (z latinčiny prešlo do SJ cez nemčinu slovo missa (omša)).

Dvojaké prevzatie; to isté slovo za iných historických okolností (kostol, kaštieľ). Spätné prevzatie (garda máme z MJ, ale do maďarčiny prešlo posudar zo slovan. jazyka). Typy prevzatých slov:

- Kalky - doslovné preklady slov (z RJ park kultúry)
- Polokalky – nie celé slovo, ale iba jeho časť sa preložila do SJ (baum – wolle, NJ bavlna, preložila sa len druhá časť).

Medzinárodné (internacionálne) slová – tieto sa odlišujú od slov preberaných z konkrétneho národného jazyka, pretože sú utvorené zvyčajne od základov latinsko – gréckych slov (telefón, televízia). Ich špecifickosťou je, že nemajú príbuzné slová ani v latinčine, ani v gréckom jazyku, narozdiel od slov prebratých z konkrét. národ. jaz. Tvoria sa z gréc. a lat. elementov a nemajú vzťah k reálnemu jaz. prostrediu, ktoré podmienilo ich vznik. Základy nových pomenovaní sa preberajú z mŕtveho gr. a lat. jaz. Sú to slová bez nacionálneho zafarbenia.

-Exotizmy – predstavujú názvy zvykov, odevov a obyčajov zo života istého národa, inde sa nevyskytujú (indiánske tomahavk). 
-Citátové slová – viacslovné pomenovania z cudzích jazykov, používajú sa v pôvodnej podobe (ad hoc, de jure, de facto), zachovávajú si všetky črty cudzieho jazyka.