referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Etela
Sobota, 22. februára 2020
Vzťahy medzi jazykovými rovinami
Dátum pridania: 20.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tinussska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 794
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 

Slovná zásoba jazyka je jedným z čiastkových systémov, tzv. rovín jazykového systému. Tvorí tzv. lexikálnu rovinu, ktorá je vnútorne usporiadaným a systémovoorganizovaným súborom pomenovacích jednotiek jazyka. Vieme, že jazyk je systém systémov.

Tvorí ho viac jazykových rovín (najnižšia je zvuková rovina, potom je morfologická rovina, syntaktická rovina, lexikálna a najvyššia je štylistická rovina) a práve s týmito ostatnými čiastkovými systémami (rovinami) je lexikálna rovina v zložitých vzájomných vzťahoch.

Zvuková rovina – zahŕňa pravidlá, ktorými sa vytvára zvuková forma jednotiek lexikálnej roviny
Morfologická rovina – zoskupuje pravidlá a prostriedky, ktorými sa lexikálne prostriedky gramaticky stvárňujú.
Syntaktická rovina – obsahuje pravidlá uvádzania lexikálnych jednotiek do vzájomných vzťahov vo vete.
Štylistická rovina – je tvorená špecifickými pravidlami výberu jednotiek lexikálnej roviny, a to podľa cieľa jazykového prejavu.

V porovnaní s ostatnými jazykovými rovinami má lexikálna rovina (LR) niektoré osobitosti. Zahŕňa viac prvkov ako zvuková, morfologická, syntaktická rovina. Má bohatšiu niť vzťahov medzi prvkami ako ostatné roviny. Súvisí to s tým, že LR je najbezprostrednejšie spojená s mimojazykovou skutočnosťou a s poznávacím prístupom človeka ku skutočnosti.

Každá z rovín sa na utváraní jazyk. prejavu zúčastňuje svojským spôsobom. Každá má svoje osobité prostriedky a vzťahy medzi nimi. Hranice medzi jednotlivými rovinami nie sú ostré, sú medzi nimi prechodné oblasti, ktoré sa vyznačujú charakteristickými črtami stýkajúcich sa rovín. Najvýraznejšou prechodnou oblasťou medzi LR a inými rovinami je oblasť tvorenia slov. S morfologickou rovinou ju spája paralelnosť (často totožnosť) formálnych prostriedkov: slová i gramatické tvary sa tvoria predponovými a príponovými morfémami, často sa tá istá morféma využíva na tvorenie tvarov i slov (zlý – zlo, letieť – let – 0). So syntaktickou rovinou ju spája paralelnosť vo vzťahoch medzi základným a odvodeným slovom (spieva – spev – ák, má tvrdú hlavu – tvrdo – hlav – ý).

Tvorenie odvodených a zložených slov je jedným z najdôležitejších a najproduktívnejších postupov obohacovania slovnej zásoby. Preto možno pokladať tvorenie slov za súčasť LR. Ďalšou hraničnou oblasťou tejto roviny je oblasť viacslovných pomenovaní. Aj tieto pomenovania patria do LR. Ide o pomenovacie jednotky pozostávajúcej z viac ako jedného slova, ale vyjadrujúce jednotný celistvý význam. Možno medzi nimi rozoznávať viacslovné pomenovania: priame (združené pomenovania), napríklad vysoká pec a nepriame (metaforické – frazeologické jednotky), napríklad vodiť za nos.

Keďže sa v týchto konštrukciách dodržiavajú syntaktické vzťahy, mohlo by sa zdať, že patria do syntaktickej roviny. Ale nie je to tak, pretože ich význam je celistvý a nemožno ich rozčleniť na menšie jednotky, tým by svoj význam stratili. Netvoria sa zakaždým znovu, ale fungujú ako celok a majú rovnakú hodnotu ako pomenovania jednoslovné. Preto sa nechápu ako súčasť syntaktickej, ale ako súčasť lexikálnej roviny.

Lexikológia - jazykovedná disciplína LR, vrátane jej hraničných oblastí.

Jej predmetom je teda skúmanie vlastností slov a slovných spojení ako pomenovacích jednotiek, ako aj skúmanie vzájomného vzťahu týchto jednotiek v systéme slovnej zásoby. LR je zo všetkých rovín najčlenitejšia a najdiferencovanejšia. Preto sa jej výskum musí robiť z viacerých hľadísk. Preto sa aj lexikológia ako jazykovedná disciplína člení na viacero čiastkových disciplín:

Centrálne lexikologické disciplíny – sémantika (náuka o slovnom význame) zahŕňa celú slovnú zásobu a skúma problémy týkajúce sa podstaty lexikálneho významu, vzájomného vzťahu významu a formy slova, významovej štruktúry slova, diferenciácie slovnej zásoby podľa významu. Táto disciplína je najvšeobecnejšou lexikologickou disciplínou, zasahuje aj do ostatných lexikologických disciplín.

Čiastkové lexikologické disciplíny

–derivatológia (náuka o tvorení slov) – náuka o slovotvorne motivovanej časti slovnej zásoby.
–frazeológia (náuka o viacslovných lexikálnych jednotkách, združených pomenovaniach a frazémach)
–paremiológia(skúma príslovia,porekadlá a úslovia–patrí do frazeológie
-terminológia (náuka o odborných termínoch)
-lexikografia (náuka o vedeckom zostavovaní slovníkov)

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.