20.Publistický štýl.

Jazykový štýl písaných a hovorových prejavov, je podradený (výberom slov, vetnou stavbou, kompozíciou a obsahom) požiadavkám presvedčivosti a zrozumiteľnosti. Príznačný pre hromadné oznamovacie prostriedky.

21.Náučný štýl.

Vyskytuje sa v písomnej podobe. Náučné diela majú monologickú povahu, pevnú kostru, je súvislí a neprerušovaný. Nevyjadruje sa v ňom osobný vzťah a cit.

Emociónálna stránka sa musí vylúčiť. Odborný štýl je presný a používajú sa v ňom odborné termíny, ktoré tvoria odbornú terminológiu.

22.Administratívny štýl.

Používa sa v úradoch. Forma útvarov tohto štýlu je často prepísaná. Základný text je daný a treba ho doplniť ďaľšími údajmi napríklad pri vysvedčeniach. Je formalizovaný, používajú sa knižné slová, termíny skratky značky

23.Rečnícky štýl.

Jeden z najstarších štýlov. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku. Kompozícia: úvod, jadro, záver. Úvod označuje cieľ i obsah prejavu s úvodom súvisí i oslovenie. V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nádvezné postupné a názorné. Záver zhrnie obsah.

24.Žiadosť a životopis.

V životopise ide o rozšírenie informačno-opisných častí alebo osobný posudok. Nie je v ňom správna ani prílišná skromnosť, ani prehnané vychvaľovanie sa. Uvádza sa v ňom v časovaom slede najdôležitejšie údaje o živote človeka. Žiadosť má rovnakú formu ako úradné listy. Vecnú, kompozičnú jazykovú stránku tu dopľňa okrem informácie aj odôvodnenie, prečo sa žiada. Náležitosti žiadosti: zdôvodnenie, na aký predmet sa žiadosť dáva, osobné kvalifikačné predpoklady uchádzača, prax žiadateľa, mená osôb.

25.Úradný list a zápisnica.

Zápisnica je záznam o priebehu schôdze o nejakom rokovaní, úradný zápis, protokol.

26.Prednáška, referát a koreferát.

Referát je hodnotiaca správa, prednáška o verejných otázkach, o vedeckej, umeleckej problematike, posudok o vedeckom či umeleckom diele, športovej udalosti, stručné vyjadrenie obsahu dokumentu, uvádzajúce základné údaje o predmete, cieli, metódach, výsledkoch a záveroch opisovanej práce či výskumu. Koreferát je referát druhej osoby o tej istej veci, vedľajší, doplňujúci referát.

27.Dizertácia.

Vedecká rozprava, ktorej písomné vypracovanie a obhájenie je podmienkou na dosiahnutie hodnosti doktora i kandidáta vied alebo akademického titulu doktor, dizertačná práca.

28.Úvodník, komentár, recenzia, posudok a fejtón.

Úvodník je článok na prvej strane novín a na začiatku časopisu, venovaný významnej udalosti, rozoberajúci nejaký zásadný problém, tlmočí kolektívne, oficiálne stanoviská redakcie alebo vydavateľa.

Komentár je publicistický žáner, žurnalistický prejav, v ktorom autor vysvetľuje, rozoberá a zovšeobecňuje aktuálny spoločenský jav alebo problém a zaujíma k nemu vlastné stanovisko.

Recenzia je zhodnotenie vedeckého alebo umeleckého diela, posudok, kritika, posudkové konanie ktorým prechádza vedecké alebo umelecké dielo pred vydaním.

Fejtón je drobný žáner umeleckej publicistiky vyslovujúci sa vtipnou, zábavnou a príťažlivou formou o otázkach skutočnosti.

29.Paralingvistické prostriedky v komunikácii.

Nositeľmi významu sú také sprievodné znaky reči, akými sú výška, hlasitosť, rytmus, váhavosť. Vetou mám ťa rád môžeme prejaviť takmer hocičo – od miernych citov až po intenzívnu vášeň, v závislosti od paralingvistických charakteristík.

Jedným z problémov skúmania neverbálneho správania je fakt, že jednotlivé prejavy nemajú ustálený význam. Všetci sa zhodujeme v tom, že obsahom výrazu mať rád je prejav pozitívnych citov. Jednotliví ľudia sa však líšia v tom, aké významy pripisujú jednotlivým paralingvistickým kľúčom. Pre niektorých sa pauza môže javiť ako zdôraznenie, iní ju môžu vnímať ako prejav neistoty.

Na otázku, ktorý z uvedených komunikačných kanálov – verbálny, neverbálny a paralingvistický – poskytuje najviac informácií o emóciách ľudí, viacerí autori pripisujú výraznejšiu váhu vizuálnemu neverbálnemu kanálu a paralingvistike v porovnaní s verbálnym kanálom. Je pravda, že neverbálne kanály sú nositeľmi obsiahlej informácie, musíme byť však dobre oboznámení s kontextom, rolou druhého človeka, jeho cieľmi, ako aj normami viažúcimi sa na danú situáciu.

30.Extralingvistické prostriedky v komunikácii. Gestikulácia, tón hlasu.

Proxemika. Vzdialenosť a priestor v komunikácii, zaoberá sa osobným priestoromn človeka a vzdialenosťami ľudí pri komunikácii. Môžeme ju rozdeliť na primárne, sekundárne a verejné teritórium, primárne teritórium je doménou vlastníka, sekundárne teritórium je nie je výlučnou doménou vlastníka a neslúži mu denne(kaviareň, kam zájde s priateľmi) a verejné teritórium slúži komukoľvek. Sociopetálny priestor ľudí zbližuje, sociofungálny priestor ľudí rozdeľuje. Intímna vzdialenosť je od 0 po 45cm je to komunikácia dvoch osôb kde sa neráta s treťou, komunikujú v nej manželia, milenci, rodič a dieťa. Využívajú sa najmä neverbálne prostriedky ako haptické, olfaktorické a vizuálne prostriedky. Osobná vzdialenosť je od 45 do 120 cm je to vzdialenosť ľahkého dotyku. Nachádzajú sa v nej manželia, rodičia priatelia príbuzní a kolegovia. Môžu v nej komunikovať viac ako dvaja partneri. Využíva sa mimika vizika gestikulácia. Sociálna vzdialenosť sa pohybuje v hraniciach od 1,2m až po 3,6m. vyskytuje sa v rozhovoroch medzi ľuďmi, ktorý si vykajú, medzi prísnym šéfom a jeho podriadeným počas seminárov, prednášok porád. Komunikuje tu maximálne 10 ľudí. Využívajú sa tu mimika, posturika, gestikulácia. Oficiálna vzdialenosť nad 3,6m vyskytuje sa len pri verejnej komunikácii, prihovára sa v nej hovoriaci väčšiemu počtu poslucháčov. Komunkujú v nej rečníci poslanci premiér, verejní činitelia. Využíva sa tu poloha a pohyb tela, gestikulácia, vizika.

Kolorika. Farba ako skrytá sila pri prejave.Sa zaoberá pôsobením farieb v komunikácii. Vo všeobecnosti sa predpokladá existencie vyše 9000 farebných odtieňov. K achromatickým farbám patria biela a čierna ako primárna a ako sekundárne šedá a nepestré farby. K chromatickým farbám patria červená modrá žltá ako primárne, oranžovú fialovú a zelenú ako sekundárne farby a pestré farby. Farba je nositeľom istej funkcie a estetickej hodnoty.

Pohľad. Reč očí v rozhovore. Sa zaoberá funkciou pohľadu v komunikácii. Existuje viac ako 40 druhov pohľadov a deformácii obočia. Pohľad v komunikácii plní funkciu prijímača a vysielača informácie. Zrakový kontakt je jedným zo zložiek intimity a reči dodáva dôveru.

Mimika sa zaoberá pohybmi svalov tváre. Je to silný dorozumievací prostriedok. Mimika odráža psychické stavy človeka, vzťahy medzi komunikujúcimi, vzťah k predmetu rozhovoru i prostrediu. Uplatňuje sa zväčša len v osobnej alebo intímnej proxemike. Viditeľná je iba na malé vzdialenosti.

Haptika. Dotyk ako intímny prvok v kontaktoch.Zaoberá sa komunikáciou pomocou dotykov. dotyk je rozhodujúcim aspektom mnohých medziľudských vzťahov. Hrá úlohu pri upokojovaní, vyjadrovaní nehy, emocionálnej podpory. Dotyková komunikácia sa realizuje hmatom, ktorý je po zraku druhý najcitlivejší orgán človeka a hneď po ňom nám poskytuje aj druhé najväčšie množstvo informácii. Haptika sa uplatňuje len v intímnej a osobnej vzdialenosti. V komunikácii sa využívajú tri typy haptických kontaktov: dotyk partnera, dotyk predmetu, dotyk seba samého. Existuje päť typov haptickej komunikácie: funkčno-profesionálna, socialno-zdvorilostná, priateľská, sexuálna, intímna.

Posturika sa zaoberá držaním a polohou tela, ako aj konfiguráciou jeho častí. Slovom postúra označujeme polohu tela ako celok. Kinetika sa zaoberá pohybom tela. Pohyby ktorými človek sprevádza a niekedy aj nahrádza svoju reč, získal geneticky alebo neuvedomelým napodobňovaním pohybov ľudí. Pohyby tela pri komunikácii sú prirodzenou vlastnosťou správania sa každého jedinca.