1.Komunikácia. Komunikanti a komunikačná situácia.

Komunikácia je výmena informácii medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov. Vo všeobecnosti komunikáciu chápeme ako rozhovor a slovo komunikácia ako zhovárať sa, komunikovať. V jazykovede sa jazyková komunikácia chápe ako ústne alebo písomné sprostredkovanie informácii rečou. Komunikácia sa vyjadruje za pomoci (výmena informácii, výmena názorov, vyjadrenie emócii, zmena statusu). Komunikanti sú jedným z podstatných činiteľov komunikácie. Vplýva na nich moment či a ako sú fyzicky prítomní.

Pri vzájomnej fyzickej prítomnosti sa realizuje tak že, partneri sa navzájom vidia, počujú a ihneď asimilujú. Jednota miesta a času. Partneri tu komunikujú auditívnymi, vizuálnymi haptickými, olfaktorickými a inými prostriedkami. O komunikácii za vzájomnej fyzickej neprítomnosti partnerov hovoríme vtedy, keď sú počas nej fyzicky navzájom neprítomní. Nie je tu jednota času a miesta. Dorozumievanie sa uskutočňuje nepriamo. Komunikačná situácia vzniká cez komunikačný kanál K od jedného komunikanta K1 k druhému komunikantovi K2. K1 má úlohu emitenta odosielateľa a K2 má úlohu percipienta prijímateľa informácie. Medzi týmito dvoma účastníkmi sa prostredníctvom komunikačného kódu prenáša obsah informácie.

2.Formy kontaktov v komunikácii.

Priama komunikácia, neverbálny výraz: gestá, ukazovanie, konanie: fyzické napadnutie ako prejav hnevu
obrazová konunikácia: maliar prostredníctvom obrazu
symbolická komunikácia: pomocou špecifických rečových a výrazových symbolov.

3.Text.

Základná jednotka, ktorá sa realizuje komunikačným aktom. Text je jazykovo tematická štruktúra so zámerným usporiadaním výpovedí, ktorými sa vyjadruje uzavretý myšlienkový komplex. Text je formálne a obsahovo uzavretý celok. Text je vetami kódovaný. Motív je najmenšia tematická jednotka textu, text sa skladá z jednotlivých motívov.

4.Slovná zásoba.

Množstvo slov v jazyku, v povedomí hovoriaceho. Aktívna slovná zásoba je tá, ktorú hovoriaci používa na dorozumievanie, pasívnej iba rozumie. Slovná zásoba priemerne vzdelaného Európana je asi 50 000 slov. Slovná zásoba alebo lexika, alebo hovorovo slovník je súhrn slov a výrazov určitého jazyka, a to tak jednotlivé vrstvy slovnej zásoby, ako aj súhrn výrazov jedného autora. Charakteristickým znakom je jej neustála zmena, ktorá súviaí najmä so zmenou života daného národa.

5.Syntaktické prostriedky v komunikácii.

Sú to významové, ale aj formálne vzťahy medzi vetnými členmi a vetami. Rozlišujú sa:

a, medzi jednotkou nadriadenou a podriadenou (hypotaxa, subordinácia, dominancia, podriadenosť)
b, vzťahy rovnocenných jednotiek označujúcich rôzne prvky rovnakej triedy (parataxa, koordinácia, priradenie) alebo to isté iným spôsobom (apozícia, prístavok), syntaktické prostriedky môžu vyjadrovať a signalizovať formálne prostriedky (spojky predložky koncovky a pády) alebo sa formálne nevyjadrujú dajú sa len vyrozumieť.

6.Fonetické paralingvistické prostriedky.

Fonetika sa zaoberá zvukovou zložkou verbálneho prejavu. V rámci zvukovej zložky sa uplatňujú všetky variácie hlasu, sprevádza sa ňou reč a pomáha pochopiť význam. Fonetické prostriedky rozdeľujeme na dve skupiny. Prvú z nich tvoria tie ktoré majú gramatickú funkciu. Do druhej skupiny patri tie fonetické prostriedky, ktoré označujeme ako neverbálne. Je to farba, sila a výška hlasu, tempo plynulosť reči a artikulácia. Farba hlasu je daná predovšetkým geneticky. Sila hlasu je daná anatomickými vlastnosťami tak ako výška a rozpätie hlasu. Tempo reči závisí od dĺžky slov použitých v príslušnom jazyku. Plynulosť reči je v praxi len ilúziou. V reči sa vždy vyskytujú menšie alebo väčšie pauzy, čo narušuje plynulosť reči.

7.Proxemika.

Vzdialenosť a priestor v komunikácii, zaoberá sa osobným priestorom človeka a vzdialenosťami ľudí pri komunikácii. Môžeme ju rozdeliť na primárne, sekundárne a verejné teritórium, primárne teritórium je doménou vlastníka, sekundárne teritórium nie je výlučnou doménou vlastníka a neslúži mu denne (kaviareň, kam zájde s priateľmi) a verejné teritórium slúži komukoľvek.

Sociopetálny priestor ľudí zbližuje, sociofungálny priestor ľudí rozdeľuje. Intímna vzdialenosť je od 0 po 45cm, je to komunikácia dvoch osôb, kde sa neráta s treťou, komunikujú v nej manželia, milenci, rodič a dieťa. Využívajú sa najmä neverbálne prostriedky ako haptické, olfaktorické a vizuálne prostriedky.

Osobná vzdialenosť je od 45 do 120 cm, je to vzdialenosť ľahkého dotyku. Nachádzajú sa v nej manželia, rodičia, priatelia, príbuzní a kolegovia. Môžu v nej komunikovať viac ako dvaja partneri. Využíva sa mimika, vizika, gestikulácia.

Sociálna vzdialenosť sa pohybuje v hraniciach od 1,2m až po 3,6m. Vyskytuje sa v rozhovoroch medzi ľuďmi, ktorí si vykajú, medzi prísnym šéfom a jeho podriadeným, počas seminárov, prednášok, porád. Komunikuje tu maximálne 10 ľudí. Využívajú sa tu mimika, posturika, gestikulácia.

Oficiálna vzdialenosť nad 3,6m, vyskytuje sa len pri verejnej komunikácii, prihovára sa v nej hovoriaci väčšiemu počtu poslucháčov. Komunkujú v nej rečníci, poslanci, premiér, verejní činitelia. Využíva sa tu kinetika, posturika, gestikulácia, vizika.

8.Posturika a kinetika.

Posturika sa zaoberá držaním a polohou tela, ako aj konfiguráciou jeho častí. Slovom postúra označujeme polohu tela ako celok. Kinetika sa zaoberá pohybom tela. Pohyby, ktorými človek sprevádza a niekedy aj nahrádza svoju reč, získal geneticky alebo neuvedomelým napodobňovaním pohybov ľudí. Pohyby tela pri komunikácii sú prirodzenou vlastnosťou správania sa každého jedinca.

9.Gestikulácia v ústnom prejave.

Gestikulácia je osobitná časť kinetiky, ktorá sa zaoberá pohybmi rúk a prstov. Reč bez viditeľnej gestikulácie sa zdá neprirodzená. Gesto je integrálnou časťou výpovede, sprievodné gestá nazývame aj ilustrátory, ktoré sú úzko zviazané s rečou alebo ju sprevádzajú. Samostatné gestá nazývame emblémy, sú nezávislé od reči a vyjadrujú samostatný význam.

10.Haptika. Dotyk ako intímny prvok v kontaktoch.

Zaoberá sa komunikáciou pomocou dotykov. Dotyk je rozhodujúcim aspektom mnohých medziľudských vzťahov. Hrá úlohu pri upokojovaní, vyjadrovaní nehy, emocionálnej podpory. Dotyková komunikácia sa realizuje hmatom, ktorý je po zraku druhý najcitlivejší orgán človeka a hneď po ňom nám poskytuje aj druhé najväčšie množstvo informácii. Haptika sa uplatňuje len v intímnej a osobnej vzdialenosti.

V komunikácii sa využívajú tri typy haptických kontaktov: dotyk partnera, dotyk predmetu, dotyk seba samého.

Existuje päť typov haptickej komunikácie: funkčno-profesionálna, socialno-zdvorilostná, priateľská, sexuálna, intímna.

11.Mimika.

Mimika sa zaoberá pohybmi svalov tváre. Je to silný dorozumievací prostriedok. Mimika odráža psychické stavy človeka, vzťahy medzi komunikujúcimi, vzťah k predmetu, rozhovoru i prostrediu. Uplatňuje sa zväčša len v osobnej alebo intímnej proxemike. Viditeľná je iba na malé vzdialenosti.

12.Pohľad. Reč očí v rozhovore.

Sa zaoberá funkciou pohľadu v komunikácii. Existuje viac ako 40 druhov pohľadov a deformácii obočia. Pohľad v komunikácii plní funkciu prijímača a vysielača informácie. Zrakový kontakt je jedným zo zložiek intimity a reči dodáva dôveru.

13.Kolorika. Farba ako skrytá sila pri prejave.

Sa zaoberá pôsobením farieb v komunikácii. Vo všeobecnosti sa predpokladá existencie vyše 9000 farebných odtieňov. K achromatickým farbám patria biela a čierna ako primárna a ako sekundárne šedá a nepestré farby. K chromatickým farbám patria červená, modrá, žltá ako primárne, oranžovú fialovú a zelenú ako sekundárne farby a pestré farby. Farba je nositeľom istej funkcie a estetickej hodnoty.

14.Antická rétorika.

Rétorika je známa už vyše 2000 rokov. Svoje korene má v antickom grécku. Umenie hovoriť, zapôsobiť na poslucháčov, presvedčiť publikum, bolo v tom čase hlavným predpokladom spoločenskej prestíže, možnosť presadiť sa vo verejnom živote. Rétorika sa tu formulovala ako teória produkcie jazykového prejavu a ako súbor praktických návodov na prednesenie politicko-agitačných prejavov, súdnych rečí, príležitostných prejavov. Rétorika spolu s gramatikou a dialektikou tvoria trívium. Aristoteles ako najvýznamnejší rečník napísal diela Rétorika a Poetika.

15.Novšia rétorika.

Rétorika sa dnes uplatňuje ako špecifická disciplína rečovej komunikácie, ako rozhovor dvoch nesymetrických komumikantov, keď jeden z komunikantov- rečník hovorí viacerým- poslucháči. Ide v podstate o rečnícky štýl, ktorý je objektívno-subjektívny a využíva verbálne i neverbálne štylistické prostriedky. Uplatňuje sa i v bežnom živote, keď človek argumentuje, presviedča a prezentuje svoje názory.

K hlavným znakom rétoriky patrí ústnosť, verejnosť a sugestívnosť. Ide tu v podstate o verejný dialóg dvoch partnerov. Rečnícky prejav má vždy verbálnu, vizuálnu a akustickú zložku. Sugestívnosť sa dosahuje využívaním príťažlivých pútavých výrazov a konštrukcii, zmenou farby a sily hlasu a tempa prejavu. Sugestívnosťou sa získava a presviedča adresát.

16.Slovenská rétorika.

17.Štylistika. Predmet štylistiky a jej vznik.

Štylistika je náuka o funkčnom využívaní verbálnych a neverbálnych výrazových prostriedkov, o výstavbe a fungovaní rečových komunikátov. Štylistika sleduje proces tvorby textu a výsledok tohto procesu, všíma si, aké výrazové prostriedky volí autor textu a či jeho výber vyvoláva žiadúci účinok u adresáta.

18.Štýlotvorné činitele.

Poznáme subjektívne a objektívne štýlotvorné činitele. Subjektívne štýlotvorné činitele vychádzajú od samotného autora prejavu, sú to jeho danosti a vlastnosti, intelekt, temperament, sociálne zaradenie, vek, pohlavie, psychsomatický stav. Objektívne činitele pôsobia mimo autora, zvonku. Patrí k nim adresát, prostredie, predmet a funkcia prejavu. Subjektívne a objektívne činitele pôsobia na formovanie prejavu síce komplexne, no nerovnomerne a striedavo.

19.Klasifikácia štýlov.