1.Štylistické a rétorické špecifiká v juristickej reči – ústnosť a písomnosť jazykového prejavu.

Staršia je ústna podoba reči. Ústny aj písomný prejav nesú znaky dialógu, pretože obe formy sú koncipované na adresáta. Autor ústnej podoby textu môže počas prejavu sledovať na tvári, polohe tela i pohyboch adresáta, ako naňho prejav pôsobí, či ho adresát počúva atď. Text ústneho prejavu je často myšlienkovo roztrieštený, fragmentovaný a niekedy štylisticky neučesaný.

Autor písomného textu má len fiktívneho adresáta, môže jeho reakcie len predpokladať. Pri ústnej komunikácií existuje jednota miesta a času, pri písomnom prejave sú miesto a čas rozdielne.  Písomný prejav sa zväčša realizuje po predchádzajúcej príprave. Z toho vyplýva, že je myšlienkovo a štylisticky viacej prepracovaný.

2.Subjektívnosť a objektívnosť, gnómickosť a adresnosť.

Gnomickými, mimočasovými, atemporálnmymi textami sú legislatívne texty a adresnými textami sú všetky tie, ktoré sa týkajú konkrétnej osoby a miesta, veci atď.. Subjektívne štýlotvorné činitele vychádzajú od samotného autora prejavu, sú to jeho danosti a vlastnosti, intelekt, temperament, sociálne zaradenie, vek, pohlavie, psychsomatický stav. Objektívne činitele pôsobia mimo autora, zvonku. Patrí k nim adresát, prostredie, predmet a funkcia prejavu. Subjektívne a objektívne činitele pôsobia na formovanie prejavu síce komplexne, no nerovnomerne a striedavo.

3.Súkromnosť a verejnosť, monologickosť a dialogickosť.

Verejnosť je v právnom štýle evidentná v legislatíve, súkromnosť pri mnohých adresných textoch.

Monologickosť a dialektikosť. Nie je medzi nimi ostrá hranica. Dialóg a monológ sa striedajú, aktívne a pasívne roly, je veľmi dôležitá spätná väzba.

4.Empatia a apatia, ekonómia a abundancia.

Empatia je schopnosť vcítiť sa do pocitov a motívov konania inej osoby. Apatia je nenáruživosť, pokles alebo absencia citového vzťahu k okoliu. Častý príznak psychických chorôb. Abundancia je nadbytočnosť.

5.Kultúrnosť rečového prejavu.

6.Žánre juristickej štylistiky.

Legislatívne texty (zákony, nariedenia, vyhlášky, vykonávacie predpisy), notárske písomnosti (zmluvy, overovacie listiny), forenzné komunikáty ( žaloba, obžaloba, obhajoba, rozsudok), administratívno-právne písomnosti (zápisnica, predvolanie)

7.Legislatívne texty.

(zákony, nariedenia, vyhlášky, vykonávacie predpisy)

8.Notárske písomnosti.

(zmluvy, overovacie listiny)

9.Forenzné reči.

(žaloba, obžaloba, obhajoba, rozsudok)

10.Administratívno-právne písomnosti.

(zápisnica, predvolanie)

11.Technika reči.

12.Kompozícia prejavu.

Anglo-saské členenie: Klarifikácia (vysvetlenie pojmu), klasifikácia (vyčlenenie pojmu), analýza (rozbor zložiek hlavnej témy), generalizácia (tvrdenia ktoré autor považuje za pravdivé, a také s ktorými nesúhlasí), hypotéza (vlastné tvrdenie), konfrontačná alebo kontrastívna analýza s inými javmi, aplikácia javu (pokyny, inštrukcie, návody)

antické členenie: úvod, prednesenie zlej alebo pochybnej tézy, vlastná úvaha, dokazovanie a odôvodňovanie vlastných téz, konkluzívna otázka, záver.

13.Tréma ako brzda prejavu.

14.Zlozvyky rečníka.

15.Nepotrebné slová v texte.

16.O výbere slov a cudzích slovách.

17.Oslovenie.

Nadviazanie kontaktu pomocou oslovenia, aby bolo z rozhovoru jasné, komu sa ktorá replika adresuje. Oslovenie môžme prirovnať ku gestu, kt. sa naznačuje, že sa počúvajúci má pripraviť na príjem informácie. Podobnú úlohu môže plniť aj položenie ruky na rameno, zdvihnutie ruky, zapískanie, pohľad a pod. Oslovenie určuje aj charakter rozhovoru. Na oslovenie sa používajú aj citoslovcia – halá, hej, haló, a pod. (osoba, ktorá nám nie je zočivoči). V rôznych kultúrach sú oslovenia rozdielne. Čím je v komunikácií viac oslovení, tým je reč dynamickejčia, emocionálnejšia až expresívna. Schopnosť dorozumieť sa závisí často od toho, akú slovnú zásobu má komunikant, ktoré slová ovláda aktívne a ktoré pasívne

18.Grafika.

Pôvodne výtvarný prejav pracujúci s kresbou realizovanou rydlami na akomkoľvek podklade. V užšom zmysle rozmnožený obraz alebo písmeno vo vymedzenom náklade.

19.Olfaktorika.

Zaoberá sa otázkami vône a pachov v komunikácii. Čuch je najbezprostrednejším zo všetkých zmyslov, a tak práve vône a pachy dokážu vyvolať najviac neuvedomelých reakcii- verbálnych aj neverbálnych, rovnako na strane eminenta ako aj percipienta.