Slohový postup

Slohový postup-spôsob, akým sa vyberané jazykové prostriedky usporadúvajú tak, aby vznikol slohový útvar

OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP

-jeho funkciou je čo najpresnejšie a najnázornejšie vystihnúť (zobraziť) pozorovaný predmet alebo jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty a vlastnosti

-znaky:

-enumeratívnosť (výpočet znakov a vlastností opisovanej veci)

-komutabilnosť =zámena (môžem voliť ľubovoľné poradie viet, pričom sa obsah nezmení. Predsa sa zo štylistiky odporúča dodržiavať určitý systém, postup – napr. zhora nadol, zľava doprava... !!!! nie je možná pri opise pracovného postupu)

-subjektívnosť (môj postoj-môžem používať podľa druhu opisu, nie je v odbornom opise, najviac subjektívnosti je v citovo zafarbenom opise)

-vnútorné členenie opisu (podľa viacerých kritérií)

a)podľa témy

-statický opis (triedy, osoby...)
-dynamický opis (pracovného postupu, citovo zafarbený opis)

b) podľa funkcie

-odborný
-umelecký
-hovorový

c) podľa cieľa, zámeru a povahy predmetu

-opis predmetu alebo prostredia
-opis pracovného postupu
-opis osoby, charakteristika
-opis činnosti a procesu

-jazykové prostriedky opisu -k základným jazykovým prostr. opisu patria:

-podstatné mená
-prídavné mená
-príslovky

-menej významné jazykové prostriedky opisu: -slovesá


-slohové útvary (žánre): opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž

Opis a charakteristika

Charakteristika

-vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu
-viac zovšeobecňuje a abstrahuje ako opis
-na jej základe zaraďujeme predmet do istej triedy, skupiny, čeľade...
-špeciálnym druhom charakteristiky je charakteristika osoby, v rámci ktorej si všímame charakter (súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť, povaha) a temperament (súhrn vlastností charakterizovaným spôsobom reakcie na podnety z vonkajšieho sveta)

A)-ch. priama (priame vymenovanie vlastností)
   -ch. nepriama (vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania)

B)-ch. subjektívna (autor vyberá iba niektoré vlastnosti osoby a často ich aj zveličuje) 
   -ch. objektívna (autor vymenúva vlastnosti osoby komplexne /dobré i zlé/ a nezaujate /nechce osobe uškodiť/)

C)-ch. individuálna
   -ch. skupinová