Moderná teória hyperopozít

Opačný význam slov 

Aj vy sa občas zamýšľate nad opačnými významami slov ako „stôl“? Odpoveď je v skutočnosti veľmi jednoduchá. Opakom slova „stôl“ je „lôts“. Pri hľadaní opačného významu slova je najobjektívnejšie, ak bude opačné samotné slovo. Potom dôjde k definitívnosti efektu opačného významu. Pri súčasnom postupe by bolo opakom slova „zabit“ slovne spojenie „nechať na žive“, čo nemusí byť presným opakom významu slova „zabiť“. Ale pri novej teórií – modernej teórií hyperopozít – by bolo opakom tohto slova „ťibaz“.

Tu však dochádza k porušovaniu doteraz známych gramatických zákonov. Preto moderná teória hyperopozít neberie ohľady na doterajšie gramatické zákony, pri jej použití sa všetky, doteraz známe, gramatické zákony anulujú alebo prispôsobujú. Táto teória by preto uľahčila všetky štúdiá na základných, stredných aj vysokých školách.

Zavedenie teórie do praxe by mala určite pozitívny vplyv na ľudskú psychiku. Pri jej používaní je tvorenie opačných významov slov jenoduchšie ako pri súčasných zákonoch. Pri zavedení teórie do praxi by samozrejme vzniklo mnoho neologizmov (nové slová v slovnej zásobe), čo by určite rozvíjalo ľudskú predstavivosť a fantáziu. Moderná teória hyperopozít očakáva vynikajúce výsledky takých rozmerov, že by sa postupne mohla zaviesť aj do ostatných krajín.

Vzniknuté neologizmy sa zaraďujú do nových kategórií slovných druhov, a to neutrálne, alebo anlártueN. Do kategórie „enlártueN“ patria poddruhy: Abstraktné, Ubúdajúce, Predmená, Roztržky, Záložky, Celice a Odpony. Sú neurčitého rodu, čísla, pádu...atď. Čiže na nich nemá žiadny vpliv súčastná gramatika.

V modernej teórií hyperopozít je možné vytvoriť aj opačné významy slov „oko, krk, aha“. Slovo „oko“ ma opačný význam takisto „oko“. Keďže je rovnakého tvaru v oboch prípadoch, tak dochádza k inverzii. Má rovnaký tvar, takže je to homonymum, no zároveň je to aj opozitum(keďže je to stále opačný význam). Hovoríme o opozitnom homonyme. Takéto slova sa nazývajú – inverzné jedince. Slovné druhy ako spojky, predložky, častice, niektoré podstatné mená v nominatíve jednotného čísla, prípadne predpony sa zaraďujú do kategórie Enlártuen a sú to inverzné hyperopozitá. Opak spojok sú „roztržky“. Čiže spojka „na“ má roztržku „an“. Jednohláskové spojky ako spojka „a“ majú roztržku „a“. Tieto jednohláskové roztržky sa v texte zapisujú pre lepšiu orientáciu zdvojením(zdvojovacou metódou) – „aa“ pričom sa to stále číta obyčajne „a“.

Opačné významy, v ktorých sa porušujú hyperopozitá :

Spojka – roztržka
Predložka – záložka
Častica - celica
Prípona - odpona
Zámená - predmená