Osobitné skupiny frazeologizmov sú také typy frazeologických jednotiek, ktoré sa vyznačujú špecifickými vlastnosťami:

1. príslovia a porekadlá
2. ustálené prirovnania
3. okrídlené výrazy
4. združené pomenovania
5. slovné páry (súslovia).

PRÍSLOVIA A POREKADLÁ

- vo frazeológii predstavujú pozoruhodný jav už z hľadiska ich zaradenia. Staršia jazykoveda ich videla ako jadro frazeológie (idiomatiky). Frazeologická teória Ch. Ballyho ich postupne vysúvala na okraj a niektoré koncepcie ich celkom vylučovali z frazeológie.

V súčasnej frazeológii sa príslovia a porekadlá za frazeologizmy pokladajú, ale konkrétne prístupy k nim sú aj tu diferencované.

Podľa niektorých bádateľov patria do frazeológie iba príslovia a to pre svoju významovú dvojplánovosť - môžu sa chápať doslovne i prenesene. Porekadlá táto koncepcia  za frazeologizmy nepokladá. Existujú však aj celkom opačné hodnotenia, podľa ktorých práve iba porekadlá patria do frazeológie. Príslovia a porekadlá sú zhusteným, skráteným výrazom ľudovej múdrosti a skúsenosti, ktorý máva zvyčajne obrazný charakter. Rozdiel medzi nimi sa určuje len významovo - príslovia majú nielen obraznú platnosť, ale majú aj istý poučný zámer, didaktizujpce poslanie.

Porekadlá sú obrazné významy bez poučného zámeru. Hranica medzi medzi nimi však vôbec nie je taká jednoznačná, napr. Bez práce nie sú koláče. - príslovie, Od roboty aj kone dochnú. - porekadlo, niekedy sa nazývajú aj príslovno-porekadlové jednotky.

USTÁLENÉ PRIROVNANIA

- v ich prípade je závažná predovšetkým otázka rozdielu medzi nimi a aktuálnymi prirovnaniami. Napr. spí ako zarezaný/ zabitý, ale spí ako jeho otec, silný ako medveď/ býk, ale (chlapec je) silný ako jeho otec, zohýba sa, akoby mal v bruchu kosti, ale zohýba sa ako baletka. Z týchto dvojíc je zreteľný rozdiel. Ustáleným prirovnaním sa reálne neprirovnáva, ich význam je intenzifikačný alebo názorný, vždy však obrazný. Práve pre túto okolnosť viaceré ustálené prirovnania strácajú aj prirovnávaciu formu a ľahko sa menia na nekomparatívne frazeologické jednotky. Napr. jesť ako za dvoch - jesť za dvoch, meniť farby ako chameleón - meniť farby.

OKRÍDLENÉ VÝRAZY

- kedysi okrídlené slová. Sú to ustálené slovné spojenia, ktoré vznikli z citátu nejakej konkrétnej historickej alebo literárnej postavy. V staršej jazykovede sa za okrídlené výrazy považovali také pôvodné citáty, pri ktorých sa už živo neuvedomuje spätosť s pôvodcom, teda tam, kde sa už zabúda na prameň. Novšia teória vychádza z funkcie takýchto výrazov. Ak sa istý výrok historickej alebo literárnej postavy používa stále v pôvodnom význame a len v pôvodných súvislostiach, ide aj napriek ustálenosti o citát. Ak už takýto výrok - bez ohľadu na to, či sa uvedomuje alebo neuvedomuje jeho pôvodca - prekročil hranice svojho pôvodného použitia a dostáva sa aj do nových kontextových súvislostí, ide už o okrídlený výraz. Napr. Caesarove výroky prekročiť Rubikon či kocky sú hodené považovala staršia teória za citáty, dnes ich však hodnotíme ako okrídlené výrazy.

SLOVNÉ PÁRY (SÚSLOVIA)

- ide o osobitnú skupinu výrazov, ktoré majú pri paralelnosti formálnej výstavby aj jednotný význam a píšu sa so spojovníkom (niekedy aj bez neho), napr. z čista-jasna, namastný-neslaný, vo dne v noci, z roka na rok.

PRANOSTIKY

- výrazy, v ktorých sa vyjadruje kolektívna skúsenosť ľudu týkajúca sa diania v prírode, počasia atď. , napr.: Teplý apríl, studený máj - v stodole raj.