PRINCÍP EKONÓMIE:

Platí zásada, že sa máme vyjadrovať rýchlo a zrozumiteľne. Pod ekonómiou sa rozumie úspora času a úsilia autora i príjemcu. Ekonómia však neznamená stručnosť a mechanické skracovanie vyjadrovania bez ohľadu na komunikačné činitele. Podstata úspornosti spočíva v dôslednej štylistickej diferenciácii a adresnosti. Za redundantné (nadbytočné) prostriedky možno pokladať:

1. opisnosť v informačných typoch textov,
2. subjektívne hodnotiace prvky v informačných a náučných textoch,
3. estetizácia v neumeleckých textoch (publicistických, rečníckych, populárno-náučných),
4. verbalizmus (nadbytok slov).

Prostriedky, ktoré ekonomizujú prejav, sú:

1. prediktabilita adresáta,
2. funkčné vyžívania parajazykových a extrajazykových prostriedkov,
3. taxatívnosť (enumeratívne zachytávanie myšlienok),
4. rôzne typy polovetných konštrukcíí,
5. skratky, číslovky vyjadrené číslicami atď.

PRINCÍP EXPRESIVITY:

Netýka sa účelnosti textu ako predchádzajúce, ale efektívnosti a zahŕňa aj estetický aspekt komunukácie. Jazykom sa nevyjadrujú len myšlienky, ale aj subjektívne pocity, želania, obavy... Vedľa vecného vyjadrenia teda stojí emociálno-expresívne vyjadrenie, ktoré sa môže manifestovať rôznymi prostriedkami. Princíp expresivity sa uplatňuje sémanticky, a to nezvyčajným použitím neexpresívneho slova, nezvyčajným slovným spojením neexpresívnych slov, využitím frazeologizmov, prirovnaním, obrazným vyjadrením, využitím synonymie, paronymie, homonymie, antonymie, použitím hyperboly.

Tento princíp sa prejavuje aj pri nezvyčajných konštrukciách a pri nápadnom kompozičnom členení textu. Uplatnenie rozoberaných princípov a zásad pri tvorbe textu vytvára predpoklad, že výsledný text bude zodpovedať zamýšľanému komunikačnému zámeru, že ním dosiahneme príslušný komunikačný efekt a že náš prejav bude zodpovedať nárokom, kladeným na kultivovaný jazykový prejav.