Princípy vyplývajúce zo zákonitostí textovej výstavby

Ide tu o štyri základné princípy:

1. princíp postupnosti,
2. princíp prehľadnosti,
3. princíp ekonómie,
4. princíp expresivity.

PRINCÍP POSTUPNOSTI:

Vychádza z toho, že text by mal byť vytváraný tak, aby ho mohol adresát ľahko dekódovať. Referenčná skutočnosť je istým spôsobom segmentovaná, nemá však lineárnu podobu. Naproti tomu text lineárnu podobu má. Na stavbe textu sa zúčastňuje:

1. kompozičné členenie, primerané téme a komunikačnému zámeru,
2.  primerané odsekové členenie,
3. dodržiavanie slovosledných princípov.

Rámcové členenie (horizontálne členenie textu) sa riadi textovým modelom alebo vnútornou logikou témy. Väčšina vecných textov má základnú trojčlennú kompozičnú štruktúru úvod - jadro - záver. Úlohou úvodu je uviesť prijímateľa do problematiky a oboznámiť ho s dôvodmi, ktoré viedli autora k tvorbe textu. Záver znamená zhrnutie predchádzajúcich častí a zopakovanie základných myšlienok, rozpracovaných v texte. Logiku témy má sledovať aj odsekové členenie textu.

Odsek je najmenšia nadvetná kontextová jednotka, formálne vyznačená začiatkom a koncom, v ktorej sa vyjadruje jeden motivický celok. Je prostriedkom prehľadnosti textu, uľahčujúcim adresátovi precepciu. Kratšie odseky sú nositeľmi komunikačnej dynamiky. Dôležitým štylistickým prvkom a štylizačným prostriedkom je slovosled. Pomocou neho sa signalizuje začlenenie výpovede medzi ostatné výpovede, spôsob i smer ich nadväzovania a vytváranie tematických súvislostí.

Základný slovosledný výstavbový princíp v slovenčine je založený na poradí: východisko výpovede (informačne známa časť výpovede) - jadro výpovede (to, čo je informačne nové, čo pokladáme vo výpovedi za najdôležitejšie, čo chceme zdôrazniť, čo zvyčajne umeistňujeme na koniec výpovede). Medzi nimi je prechodná, tranzitná oblasť (najčastejšie určité sloveso), ktorá sa významovo prikláňa skôr k jadru výpovede. Osamostatňovanie častí výpovede má zdôrazňovaciu, ale aj expresivizujúcu a estetizujúcu funkciu.

PRINCÍP PREHĽADNOSTI:

Predpokladá dosiahnuť čo najvyšší súlad medzi obsahom a formou textu. Štylizovať text podľa princípu prehľadnosti znamená:

1. štylizovať ho tak, aby sa sémanticky susediace prvky dostávali k sebo čo najbližšie,
2. vyhýbať sa logicky defektným a ťažko prehľadným konštrukciám,
3. vyhýbať sa nejasnosti a dvojznačnosti (nejasnosť a dvojznačnosť sa dá odstrániť vysvetľujúcim pozadím kontextu).PRINCÍP EKONÓMIE:

Platí zásada, že sa máme vyjadrovať rýchlo a zrozumiteľne. Pod ekonómiou sa rozumie úspora času a úsilia autora i príjemcu. Ekonómia však neznamená stručnosť a mechanické skracovanie vyjadrovania bez ohľadu na komunikačné činitele. Podstata úspornosti spočíva v dôslednej štylistickej diferenciácii a adresnosti. Za redundantné (nadbytočné) prostriedky možno pokladať:

1. opisnosť v informačných typoch textov,
2. subjektívne hodnotiace prvky v informačných a náučných textoch,
3. estetizácia v neumeleckých textoch (publicistických, rečníckych, populárno-náučných),
4. verbalizmus (nadbytok slov).

Prostriedky, ktoré ekonomizujú prejav, sú:

1. prediktabilita adresáta,
2. funkčné vyžívania parajazykových a extrajazykových prostriedkov,
3. taxatívnosť (enumeratívne zachytávanie myšlienok),
4. rôzne typy polovetných konštrukcíí,
5. skratky, číslovky vyjadrené číslicami atď.

PRINCÍP EXPRESIVITY:

Netýka sa účelnosti textu ako predchádzajúce, ale efektívnosti a zahŕňa aj estetický aspekt komunukácie. Jazykom sa nevyjadrujú len myšlienky, ale aj subjektívne pocity, želania, obavy... Vedľa vecného vyjadrenia teda stojí emociálno-expresívne vyjadrenie, ktoré sa môže manifestovať rôznymi prostriedkami. Princíp expresivity sa uplatňuje sémanticky, a to nezvyčajným použitím neexpresívneho slova, nezvyčajným slovným spojením neexpresívnych slov, využitím frazeologizmov, prirovnaním, obrazným vyjadrením, využitím synonymie, paronymie, homonymie, antonymie, použitím hyperboly.

Tento princíp sa prejavuje aj pri nezvyčajných konštrukciách a pri nápadnom kompozičnom členení textu. Uplatnenie rozoberaných princípov a zásad pri tvorbe textu vytvára predpoklad, že výsledný text bude zodpovedať zamýšľanému komunikačnému zámeru, že ním dosiahneme príslušný komunikačný efekt a že náš prejav bude zodpovedať nárokom, kladeným na kultivovaný jazykový prejav.