Grécka predpona a- má význam našej predpony ne-, a tak slovom atektonika možno pomenovať také procesy výstavby, ktorých chýba práve základný prvok toho, čo sa označuje slovom tektonika. Za atektonický treba pokladať taký text, ktorý nemá kompozičnú koncepciu. Textom je preto, že ho sám autor ako text chápe, no prijímateľ je nútený transformovať takýto atext do zrozumiteľnej podoby.

Atektonické texty sú teda také, ktorým chýba textová gramatika, i také, ktorým chýba logika a perspektíva postupu, ktoré nemajú jasné obsahové a významové členenie. Atektonika je širší pojem ako entropia. Entropia vyjadruje mieru neusporiadanosti, neurčitosti nejakého systému, predsa však je to systém, v ktorom vládne istá zákonitosť, zatiaľčo atektonika predstavuje väčší alebo menší stupeň náhodnosti, neprincipiálnosti v príslušnom texte. Atektonické texty sa vyskytujú najmä v detskej reči, u ľudí postihnutých endogénnymi psychózami (schizofréniou, parafréniou, manicko-depresívnou psychózou a paranojou), v stavoch rozličných depresií, v stavoch nepríčetnosti, opitosti, vysokého stupňa duševnej únavy. No atektonické texty sú aj spontánne prejavy, improvizované reči, emické texty, vnútorná reč, výpovede v narkotickom stave.

Atektonika detskej reči: Dieťa na hranici medzi prvým a druhým rokom svojho veku chápe jednoduché otázky, kombinuje slová v reči, používa zámená, tvorí prvé frázy a vety. V začiatočnom štádiu má text lineárnu stavbu s nedokonalou opisnou štruktúrou a s mnohými asociačnými exkurzmi. Aktuálne členenie je do značnej miery subjektívne. Slová a vety sa opakujú. Na princípe atektonickej kompozície je založené rozprávanie v celej knihe Kláry Jarunkovej Hrdinský zápisník.

Atektonika ľudí postihnutých endogénnymi psychózami, najmä schizofréniou a manicko-depresívnou psychózou: Takíto ľudia strácajú súvislosť myšlienok, poddávajú sa asociačným skokom prejavujúcim sa odbiehaním k vedľajším témam, nie sú schopní udržať myšlienkovú niť, ich prejavy sú inkoherentné, atektonické. V textoch uplatňujú substantívne pomenovanai na úkor slovesných, a tak je u nich index opakovania slova veľmi nízky, čo ešte viac ovplyvňuje nepoužívania gramatických slov. Istú logiku a koherenciu v reči a v kompozícii sa zachovávajú paranoici - aj keď v podstate aj tu ide o logicky skĺbené systémy bludov. Ján Johanides v diele Podstata kameňolomu simuluje reč človeka v stave nepríčetnosti i v stave vrcholnej blaženosti a aj v stave zúfalstva, pričom uplatňuje atektonické postupy, napr.: "Nesmieš...! Budem, budem...! Všetko budem! Tvaroh máš! Krásny tvaroh... Šúchať... šúchať ťa budem po chrbte... Idem...! Donesiem.! Cickánik príde! Slivovicu...! Kúpim ti... (Kýchne.) Dám ti! Chceš! Pomlela som cukor! Škrabať ťa budem po chrbte... ako keď... keď si bol chorý! Radšej ťa budem ťahať, len, len... nesmieš... um... rieť! Ťahať... Treba ťa masírovať!"

Atektoniku zapríčiňuje aj nekritická spontánnosť hovoriaceho, ktorý nerozmýšľa nad logickou stavbou svojho prejavu alebo nie schopný formulovať svoje myšlienky. Atektonickú podobu mávajú aj prejavy odrednášané voľne ako improvizované diskusné príspevky. Hovoriaci je zaujatý obsahom príspevku a nemyslý pritom na jeho formálnu podobu. V takýchto prípadoch logické usporiadanie textu je správne, no textová gramatika (gramatická čtruktúra viet) nezodpovedá jazykovým normám. Atektonické texty nedoslýchavých a nepočujúcich: Človek, ktorý sa od narodenia dorozumieva posunkovou rečou, ktorá nepozná gramatiku v našom zmysle, ale iba juxtapozičné reťazenie slov, nie je schopný v škole a ani v neskoršom veku dobre si osvojiť flexiu. Nepočujúci necitlivo skladá hlásky i slová. Medzi hláskami, slovami a vetami chýbajú konektívne zákonitosti, na aké je zvyknutý človek, ktorý od narodenia vníma jazykové jednotky v istých sekvenčných zákonitostiach. Do kategórie atektonických textov možno zaradiť aj osnovy, náčrty, skice, koncepty renomovaných umelcov a vedcov.

Nijaké veľké dielo sa v mysli a v predstavách človeka nerodí a nevyvíja v takej kompozičnej podobe, akú dostane pri konečnej redakcii. V literatúre sa stretneme s týmito príkladmi atektonických textov:  James Joyce: Ulysses, G. G. Márquez: Patriarchova jeseň, V. Šikula: Možno si postavím bungalow, P. Vilikovský, P. Jaroš, B. Hrabal: Taneční hodiny.