Jozef Mistrík rozdeľuje funkčné štýly slovenského jazyka na primárne a sekundárne. Primárne štýly sú: 1. objektívne (náučný a administratívny štýl), 2. objektívno-subjektívne (publicistický, rečnícky a esejistický štýl), 3. subjektívne (hovorový a umelecký štýl). Sekundárnych štýlov, ktorým sa budeme venovať v tejto práci, existuje oveľa viac. Tie sekundárne štýly, ktoré tu budeme stručne charakterizovať, sú len výberom z veľkého množstva štýlov, čo Mistrík popísal.

AGITAČNÝ ŠTÝL: Je to štýl propagujúci rôzne novinky technickej výroby, ale aj produkciu vedeckej a umeleckej oblasti. Agitácia je získavania masy čitateľov, divákov a poslucháčov za prijímanie istých ideí, názorov a presvedčení. Agitačný štýl má persuasívny charakter, je poznačený psychologickým nátlakom a ovplyvňovaný argumentačným materiálom. Je blízky reklamnému štýlu, no je bohatší na verbálne výrazové prostriedky.

ARCHAICKÝ ŠTÝL: Slovom archaizmus sa označuje starý a zastaraný jav, útvar, inštitúcia či výraz. Zo štylistického hľadiska môžu byť archaickými slová (pomenúvajúce moderné reálie, napr. činža), konštrukcie (pomenúvajúce moderné reálie, napr. meštianska škola), textové útvary (opisujúce staré reálie, napr. súdne zápisnice, zmluvy, osvedčenia, občianske preukazy).

BIBLICKÝ ŠTÝL: Biblický štýl je nábožensky motivovaný text. Uplatňuje sa v náboženskej tlači: v modlitebných knižkách, svätých obrázkoch, liturgických textoch, cirkevných heslách, pozdravoch. Najstaršie generácie tento štýl uplatňujú aj v korešpondencii, pozdravoch a pod. Je preň charakteristický biblický pátos a expresívne interpunkčné znamienka (výkričníky, otázniky, tri bodky, pomlčky, úvodzovky).

CEREMONIÁLNY ŠTÝL: Ceremoniál je súbor formálnych výrazových prostriedkov pri slávnostných príležitostiach v istom spoločenskom prostredí. Ceremoniálny štýl je zložitý a náročný pre množstvo a rečovú komplikovanosť výrazových prostriedkov - od jemných verbálnych až k výrazným neverbálnym prostriedkom. Ide o slávnostný, osobný a exkluzívny štýl, ktorý sa vyskytuje pri jubilejných, významných a vrcholných spoločenských i rodinných udalostiach.

DENNÍKOVÝ ŠTÝL: Pisateľ denníka píše pre dvoch adresátov. Jedným z adresátov je sám autor, ktorý sa písaním ventiluje, a druhým adresátom je potenciálny čitalteľ, ktorého autor periférne cíti ako budúceho percipienta textu. Denníkový štýl je monológ písaný v prvej osobe, plynutie a stavba textu sú pokojné, vyrovnané, vety majú logickú stavbu, slovná zásoba je osobná a dialogická (repliky bez adresáta). Tematicky a postojovo je maximálne variabilný.

DIDAKTICKÝ ŠTÝL: Tento štýl sa uplatňuje v učebniciach, učebných pomôckach, slovníkoch a v rozličných cvičných textoch. Na jeho jazykovú a kompozičnú stránku sa kladú prísne kritériá. Pri jazyku sa prísne sleduje spisovnosť a pri kompozícii dodržiavania didaktických zásad. Didaktické texty sú štylisticky jednoduché, no s odstupňovanou náročnosťou. Náročnosť sa sleduje v súlade s vekom adresáta - žiaka.

DIPLOMATICKÝ ŠTÝL: Okrem diplomatického štýlu, uplatňovaného v medzinárodných diplomatických rokovaniach  štátnych orgánov, sa názov diplomatický štýl používa aj na pomenavanie taktického rokovania v bežnej komunikácii. V diplomacii sa len v minimálnej miere používajú neverbálne výrazové prostriedky. Komunikácia sa realizuje verbálne. V diplomatickej reči sú významné a frekventované antonymné protikladné dvojice slov (áno, nie, možno, akiste, pravdaže, samozrejme). Popri časticiach sa taktizuje aktívnym a pasívnym slovesným rodom (bolo odsúhlasené - odsúhlasilo sa - odsúhlasili sme). Častý je kondicionál, litotes, dvojitý zápor či autorský plurál.

ĎAKOVNÝ ŠTÝL: Ďakovné listy sú dnes zriedkavosťou, hoci majú vysokú spoločenskú hodnotu. Formulujú sa stručne, taktne a s úctou. Ďakovná štylistika by nemala byť nadnesená, presahujúca rámec bežnej vďaky. Takéto a iné príležitostné texty treba označiť dátumom príležitosti (pri jubileu stačí uviesť rok).

EKONOMICKÝ ŠTÝL: Vzrastom komunikačného tempa menia svoju podobu aj komunikačné žánre. Vzniká množstvo tlačív, ktoré pomocou predpísaných textov urýchľujú proces dorozumievania. Okrem tlačív s predpísaným pomocným textom ekonomizuje sa aj štylistika voľne tvorených textov. Ekonomizuje sa štylistika správ, zápisníc, evidenčných textov atď.

ELEGICKÝ ŠTÝL: Elégia je smútok, žiaľ , zármutok. Elegický štýl prenáša smútok z eminenta na percipienta. Z elegickej komunikácie musí byť jasné, kto takýto text "potrebuje" - či ventilujúci sa eminent alebo percipient. Smutný štýl je spoločnsky vhodný len vtedy, keď jeho cieľom nie je ovplyvniť adresáta.

ENCYKLOPEDICKÝ ŠTÝL: Encyklopédia je náučné vedecké dielo, ktoré v slovníkovej podobe zhrnuje poznatky všetkých vied. Ak ide o encyklopédiu jediného odboru, vtedy zhrnuje všetky poznatky z oblasti jedného odboru. V encyklopédii sa informácie podávajú koncíznou formou, pričom sa kladie zreteľ na faktografiu. Najfrekventovanejšie slová, napr. téma a aj niektoré zámená, predložky alebo spojky sa skracujú. Slovesá sa používajú len v nevyhnutných prípadoch.

ENUMERATÍVNY ŠTÝL: Obsahuje veľmi jednoduché syntaktické konštrukcie a bohatú lexikálnu zásobu. Z teoretického hľadiska sa text enumeratívnej štylistiky skladá len z koordinatívnej syntagmatiky. Lineárny enumeratívny štýl si vystačí iba s názvami vecí, javov, vlastností, dejov, a to v ich základnej podobe. Táto štylistika je častá v obchodoch, na stavbách, v atlasoch, v skladoch a v rozličných zoznamoch ľudí alebo vecí.

EPIŠTOLÁRNY ŠTÝL: Slovo epištola pochádza z gréčtiny a znamená list. Epištolárny štýl je teda listový štýl. List má mnohé formy podľa toho, kto je jeho pisateľom a kto adresátom. Dnes sú známe nespočetné druhy a typy listov - osobný, otvorený, anonymný, obchodný, úradný, list ako literárne dielo. Listová komunikácia je oproti ústnej komunikácii náročnejšia. V rozhovore možno všeličo nie celkom jasné doplniť neverbálnymi prostriedkami. V liste sa však často zložitá situácia či okolnosti musia opísať a explikovať. List má tieto hlavné znaky: dátum písania, eventuálne odoslania a prijatia listu a podpis odosielateľa.