Tento opak primkýnania sa vyskytuje v oblasti slovesných syntagiem, v ktorých sa pri výstavbe syntagmy uplatňuje sémantický pricncíp.

Pri nulovej realizácii syntagmatického vzťahu sa vychádza zo sémantického vzťahu medzi slovesom a príslovkovým určením. Tento vzťah bezprostredne súvisí s tým, že pri rozlišovaní typov príslovkových určení sa uplatňujú iba sémantické kritériá. Medzi nadradeným slovesom a podradeným príslovkovým určením vzniká vzťah, na ktorom spočíva gramatická stavba vety ako celok, ale existuje medzi nimi aj osobitý vzťah. Prejavom nulovej realizácie syntagmatického vzťahu medzi slovesom a príslovkovým určením je aj vysoká miera voľnosti v rozmiestnení členov tejto syntagmy. Konštatovanie nulovej realizácie syntagmatického vzťahu odzrkadľuje nejestvovanie nijakého pozitívneho  výrazového prvku, ktorý by sa realizoval na niektorom z členov tejto syntagmy a konkrétne nie na výraze s funkciou príslovkového určenia.

Ide tu o vzťah medzi slovesom a týmito základnými druhmi príslovkových určení: 1. miesta (napr. odsťahovať sa na vidiek), 2. času (napr. nepršať počas žatvy), 3. spôsobu (napr. pricestovať vlakom), 4. príčiny (napr. neprijať pre neschopnosť).