V podraďovacom súvetí sú vety spojené hypotakticky.

Jedna veta v ňom závisí od druhej, spravidla ako jej vetný člen. Gramatická závislosť sa prejavuje aj tým, že podraďovacie súvetie má jedinú modálnosť, a to modálnosť nadradenej vety. Závislá veta v podraďovacom súvetí sa volá podradená alebo vedľajšia. Veta, od ktorej podradená veta závisí, je nadradená veta. Nadradená veta môže byť hlavná, ak sama nezávisí od inej vety. Gramatickú podradenosť nemožno stotožňovať s významovou neúplnosťou podradenej vety. Podradená veta je z významovej stránky často úplnejšia ako než nadradená veta. Isté vetné členy (podmet, prísudok) sa vedľajšou vetou vyjadrujú zriedkavejšie ako vetným členom, iné zasa častejšie (príslovkové určenie podmienky a prípustky). Vedľajšia veta nesie vždy viac informácií než paralelný vetný člen.

V podraďovacom súvetí je poradie viet (vetosled) v podstate voľné. Vedľajšie vety stoja za nadradenými vetami, ale aj pred nimi, aj vnútri nich (v antepozícii, postpozícii a interpozícii).