Primkýnanie ako spôsob realizácie syntagmatického vzťahu

Za primkýnanie sa zvyčajne pokladá spôsob realizácie syntagmatického vzťahu medzi členmi syntagmy, jeho výklad však nie je celkom jednotný.V širšom zmysle sa chápe aj ako nulová formálna realizácia syntagmatického vzťahu, o akú ide pre vzťahu slovesa a príslovkového určenia v adverbiálnej syntagme. V užšom zmysle je primkýnanie iba spôsob realizácie syntagmetického vzťahu medzi nadradeným a podradeným členom syntagmy, napr. veľmi veselo, fajn chlapec, dom vzadu.

Keďže sa do primkýnania okrem realizácie syntagmatického vzťahu medzi nadradeným a podradeným členom syntagmy s pevným postavením zaraďujú aj prípady nulovej formálnej realizácie syntagmatického vzťahu, ide tu o nerovnorodé javy, lebo možno spájať dovedna prípady pozitívnej realizácie syntagmatického vzťahu s prípadmi nulovej formálnej realizácie syntagmatického vzťahu, teda vlastne s prípadmi neexistencie. Príslovkové určenie sa totiž vo vzťahu k slovesu polohou vôbec neprimkýna. V takejto adverbiálnej syntagme je gramatický princíp prítomný iba v obsahovej zložke a tak hovoríme o nulovej formálnej realizácii syntagmatického vzťahu. Primkýnanie je teda všade tam, kde sa vyskytuje pevné vzájomné poradie  podradeného a nadradeného člena syntagmy a relatívna nezapojiteľnosť členov syntagmy. Popri zhode sa primkýnanie vyskytuje v najbežnejšom type atribútovej syntagmy zhodné adjektívum + substantívum typu májový večer. Tu je zhoda prvoradá, ale v nekongruentných syntagmách ako nanič obed a veľmi pekne, sa uplatňuje iba primkýnanie, lebo podradený výraz nie je schopný vyjadriť kategóriu zhody. Popri väzbe sa primkýnanie ako formálny spôsob realizácie syntagmatického vzťahu uplatňuje najmä v syntagmách typu túžba po šťastí, vôľa pracovať, veľa rokov. Z hľadiska uplatňovania slovosledných princípov v slovenskej vete treba rozlišovať predovšetkým syntagmy, ktorých nadradeným členom je sloveso, a syntagmy, ktorých nadradeným členom je podstatné meno. V slovesných syntagmách sa uplatňuje významový princíp (slovosledná voľnosť), v substantívnych syntagmách sa uplatňuje gramatických princíp (slovosledná viazanosť).

Substantívne syntagmy sú gramaticky vypracovanejšie. Základom ich štruktúry je nadradené substantívum, ktoré sa v porovnaní so slovesom vyznačuje silnejšou schopnosťou pevne organizovať popri sebe rozličné typy zhodných, ale najmä nezhodných prívlastkov. Podstata primkýnania ako spôsobu realizácie syntagmatického vzťahu medzi členmi syntagmy s ich pevným vzájomným postavením teda nie je v zhode so slovoslednou voľnosťou v slovesných syntagmách.