Gramatický podmet vymedzujeme ako tú pozíciu v gramatickej stavbe vety, ktorá tvorí východiskový bod dvojčlennej vety, s ktorou je syntakticky spojený prísudok dvojčlennej vety. Pri gramatickom podmete rozoznávame základnú podobu, vyjadrenú substantívom v nominatíve singuláru alebo plurálu, a päť modifikovaných podôb = modifikátov:

1. gramatický podmet (ďalej len Po) v tvare genitívu singuláru alebo plurálu,
2. zložený gramatický Po vytvorený spojením kvantitatívneho výrazu v nominatíve (najčastejšie základnej číslovky) a substantíva v genitíve,
3. gramatický Po vyjadrený neurčitkom slovesa,
4. všeobecný alebo nulový gramatický Po signalizovaný iba VF (verbom finitom - slovesom v určitom tvare),
5. gramatický Po vo forme vedľajšej vety.

Charakteristické vlastnosti modifikovaných podôb vo významovej i výrazovej rovine sa vyznačujú týmito označeniami uvedených druhov modifikátov:

1. genitívna kvantitatívna modifikácia GPo (gramatického Po),
2. syntagmatická modifikácia GPo,
3. infinitívna modifikácia GPo,
4. univerzálna/ nulová modifikácia GPo,
5. vetná modifikácia GPo.

V základnej podobe a jej kvantitatívnom variante podstatné meno v príslušnom tvare možno nahradiť zodpovedajúcim deiktickým výrazom - zámenom (osobným, ukazovacím, opytovacím, neurčitým, vymedzovacím). V základnej podobe môže okrem deiktických výrazov vystupovať aj základná číslovka, najmä v matamatických úkonoch typu: Päť a päť je desať. Realizácia základného variantu osobitným slovom nie je záväzná, je iba potenciálna. Upotrebenia daného pomenovania je regulované potrebami výstavby textu. Modifikácie sú so základným variantom vnútorne zviazané spoločnou syntaktickou pozíciou a utvárajú GPo ako jednotnú syntaktickú kategóriu. Napr. syntagmatická kvantitatívna modifikácia Po typu "Päť študentov z triedy bolo na fyzikálnej olympiáde" má svoj náprotivok v type "Piati študenti z triedy boli na fyzikálnej olympiáde." Genitívna kvantitatívna modifikácia GPo je predmetom záujmu bádateľov už viac desaťročí, napr. Ružička, Miko. Vo vetách s genitívnym Po ako istom syntaktickom type ešte niet takej významovej alebo výrazovej príznakovosti, aby sa ako celok mohli pokladať za príznakové. Teda vety typu "Síl v starobe ubúda" sa za príznakové nepovažujú. Genitívny Po vo vzťahu k nominatívnemu Po prináša do vety rámcový význam kvality, ktorú ďalšími členmi možno spresňovať: Veľa síl v starobe ubúda.

V neurčitom vyjadrení kvantity a v príznakovej melódii vety treba hľadať príznakovosť. Veľké množstvo sa vo vetách s genitívnym Po typu "Tam bolo jabĺk!", v ktorých je dôraz na poslednom slove, vyjadruje príznakovou stúpavou antikadenciou. Syntagmatická kvnatitatívna modifikácia GPo sa od genitívnej kvantitatívnej modifikácie odlišuje sémanticky tým, že význam kvantity tu nie je vyjadrený iba rámcovo, ale presne , samostatným kvantitatívnym výrazom, a syntakticky tým, že kvantitatívny výraz utvára s formálne podradeným podstatným menom jednotné, vetnočlensky neoddeliteľné spojenie vystupujúce ako jeden zložený vetný člen, z ktorého ani jedna zložka nie je schopná fungovať ako GPo samostatne. Spoločným znakom syntagmatickej kvantitatínej modifikácie a genitívnej kvantitatívnej modifikácie Gpo je aj nemožnosť vyjadriť zhodu medzi Po a prísudkom. Tvar prísudkového slovesa je stabilný a z hľadiska prispôsobenia sa gramatickým kategóriám, vytvoreným v Po, nemenný a neutrálny.