FRAZEOLÓGIA

V najnovšej jazykovednej literatúre sa termínom frazeológia označuje:
a) náuka o frazeologických jednotkách, jazykovedná disciplína,
b)súhrn ustálených obrazných a expresívnych slovných jednotiek (množina všetkých frazém),
c) spôsob vyjadrovania sa istej, najmä známejšej osobnosti, alebo spôsob vyjadrovania sa, ktorý je typický pre nejaký odbor (napr. politologická frazeológia); tento termín je však na ústupe a nahrádza sa všeobecnejšími označeniami uvedených javov. Sú to termíny idiolekt (súhrn zvláštností charakterizujúcich reč jedinca, napr. Štúrov idiolekt) a sociolekt (charakterizuje zvláštnosti reči istých spoločenských vrstiev alebo skupín).

Základnou jednotkou tejto jazykovej oblasti je frazéma, má tieto dva základné významy:
1) základná jednotka frazeologického systému jazyka,
2) špecifický typ ustáleného slovného spojenia vyznačujúci sa expresívnosťou a obraznosťou, ktorého zložky sa úplne alebo aspoň čiastočne desémantizovali.

Frazému však môžeme definovať aj ako jazykovú jednotku, ktorá vzniká:
a) významovým prehodnotením a ustálením voľného slovného spojenia (klepnúť niekomu kladivkom po prste, prstoch = klepnúť niekomu po prstoch ),
b) prehodnotením ustáleného nefrazeologického výrazu (bod mrazu),
c) odvodením od existujúcich frazém (tichá voda brehy myje = tichá voda).

Proces vznikania frazém sa nazýva frazeologizácia ( obsahuje v sebe súčasne aj lexikalizáciu, pretože slovné spojenie ako celok sa stáva novou lexikálnou jednotkou). Teória a prax zostavovania spracovania špeciálnych frazeologických slovníkov je frazeografia.

Sémantická klasifikácia frazém

Súčasná slovenská frazeológia vymedzuje frazému konfiguráciou viacerých podstatných znakov, najmä: ustálenosti, sémantickej transformácie, expresívnosti. Pri sémantickej klasifikácii sa jednotlivé druhy frazém vydeľujú podľa toho, či celkový význam vyplýva alebo nevyplýva z významov jednotlivých zložiek spojenia. Základom sú dva druhy frazém:
1) frazeologické zrasty – frazémy, ktorých význam nijako nevyplýva z významov jednotlivých zložiek spojenia, nie je nimi nijako motivovaný ( mucha mu sadla na nos, otráviť červíka), bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa označujú aj ako idiómy.
2) frazeologické celky – frazémy, ktorých prenesený význam do istej miery súvisí s významom niektorej zložky spojenia, význam frazeolog. celku je teda aj pri celkovej obraznosti čiastočne motivovaný (lepiť sa niekomu na päty, držať jazyk za zubami).

Niekedy sa ako osobitný druh vyčleňujú frazeologické spojenia – jeden z ich komponentov má frazeologicky viazaný význam slova a ďalšie komponenty sa uplatňujú vo vlastnom lexikálnom význame ( slepá ulička)

Ďalšie kritériá klasifikovania frazém:
a) štylistické delenie ( knižné, hovorové),
b) členenie frazém podľa konštrukčných typov (frazémy so stavbou syntagmy, vety, súveta..),
c) frazémy podľa pôvodu ( domáce, prevzaté, citátové). Domáce fr. možno ďalej deliť na ľudové a nárečové frazémy – prejavuje sa v nich dynamicky zmysel pre detail a originalitu, schopnosť nárečia dlhodobejšie zachovávať také kombinácie jazykových prostriedkov, ktoré výstižne charakterizujú javy každodenného života ľudí (sití hlannému ňeverí, huncúd ot kosti, doťieraví ako konská mucha...).

Paradigmatické vzťahy frazém

Aj vo frazeológii existujú medzi jej jednotkami vzťahy, aké sa prejavujú medzi ostatnými jazykovými jednotkami ( lexémami, konštrukciami). Ide o polysémiu, homonymiu, synonymiu a antonymiu.
Frazeologická polysémia:
a) paralelná pol.: výrazy možno hodnotiť ako výsledok dvoch osobitných fraz. procesov (robiť niečo ľavou rukou),
b) postupná pol.: keď druhý význam frazémy možno odvodzovať z prvého významu (zapustiť niekde korene)