Látka je taká účinná

V slovenčine má veľký význam gramatický rod podstatných mien a slov, ktoré s nimi vstupujú do slovných spojení. Navonok sa vzťah medzi slovami v slovnom spojení prejavuje ako zhoda. Zhoda sa uplatňuje aj v spojeniach ukazovacích zámen typu taký s prídavnými menami, ako je to vo vete Látka je taká účinná, ako to zodpovedá jej zloženiu. V takomto spojení nemá miesto príslovková forma zámena tak, látka je tak účinná. Zásada zhody tu vyžaduje upotrebenie zhodnej formy taký: Látka je taká účinná.

Skloňovanie osobného mena Marek

Pri skloňovaní mena Marek sa v jazykovej praxi vyvinula akási dvojkoľajnosť: V kostoloch sa číta evanjelium podľa Marka, kým niektoré mamičky si robia starosť o svojho Mareka. Čiže v klasickom úze sa meno Marek skloňuje s vynechávaním výsuvnej samohlásky e, kým v novšom úze sa táto samohláska v mene Marek ponecháva. Možno je za týmto novším spôsobom ohýbania úsilie odlíšiť meno Marek od mena Marko, ale celkove tento novší spôsob ohýbania v spisovnej reči nič nerieši, preto odporúčame zachovávať skloňovanie s vysúvaním samohlásky e, t. j. v genitíve Marka, v datíve Markovi atď.

Čača – genitív čače

Podstatné meno čača ako pomenovanie spoločenského tanca sa v našom spisovnom jazyku skloňuje pravidelne podľa vzoru ulica. Toto jeho zaradenie vychodí zo zakončenia jeho základu: pred gramatickou príponou -a v nominatíve je spoluhláska č, ktorá sa v spisovnej slovenčine pokladá za mäkkú spoluhlásku. Preto v genitíve má pravidelnú príponu -e, napríklad hodnotenie predvedenej čače. Poučka je jednoduchá: čača sa skloňuje ako vzor ulica.

Veľtrh – veľtrhový

Význam prídavných mien trhový a tržný rozlišujeme podľa základu, z ktorého sú utvorené. Forma trhový patrí k podstatnému menu trh, forma tržný k slovesu trhať. Podľa toho rozlišujeme napríklad trhové ceny a tržné rany. Keďže z podstatného mena trh máme prídavné meno trhový, aj zo zloženého podstatného mena veľtrh odvodené prídavné meno bude mať tvar na -ový, veľtrhový, nie veľtržný. Mestá, kde sa konajú veľtrhy, sú teda veľtrhové mestá.

Varenie guláša v kotle

Podstatné meno kotol má na konci základu tvrdú spoluhlásku l, a tak ho skloňujeme pravidelne ako iné takto zakončené mená podľa vzoru dub, pričom samohláska o sa pri skloňovaní okrem akuzatívu jednotného čísla, ktorý znie rovnako ako nominatív, zo základu vysúva. V lokáli je teda pravidelná príponu -e, v kotle. Správne vravíme: varenie guláša v kotle. Aj tvar nominatívu a akuzatívu množného čísla sa tvorí pravidelnou príponou -y, ktoré je vo vzore dub, teda dva kotly, montovať nové kotly.

Vo Svätom Petre

Miestne mená utvorené z osobných mien mužského rodu strácajú kategóriu životnosti a skloňujú sa ako neživotné podstatné mená. Presvedčivým príkladom je miestne meno Martin: v lokáli má tvar v Martine, nie v Martinovi. Podobne aj meno Svätý Peter má v tomto páde príponu -e, t. j. vo Svätom Petre, nie vo Svätom Petrovi. Keďže ide o domácu podobu mena, po koncovej spoluhláske -r nepatrí v ňom v lokáli ani prípona -i, vo Svätom Petri. Náležitá je iba prípona -e: vo Svätom Petre, tak ako aj vo Svätom Jure.