Jazykoveda

Objekt jazykovedy – je jazyková komunikácia

Jazyková komunikácia – verbálna interakcia ľudí, podporovaná neverbálnymi prostriedkami a sprostredkovaná komunikačným kanálom – zvukové kanály a grafické znaky

Komunikačný kanál – môže byť písomný alebo ústny


Dôležitú úlohu zohráva:

Komunikačná situácia – miesto, čas, prostredie

Psychika – Komunikantov (expedient/percipient)

Diferencované jazykové spoločenstvo – znamená to, že máme rôzne sociálne skupiny (iný je jazyk študentov, iná je reč javiskových hercov, dialekt, jazyk detí)

Expedient – Komunikát - Percipient = Buhlerová koncepcia

Percepcia – schopnosť prijať

Apercepcia – schopnosť prijať a pochopiť

Expedient - je pôvodca, tvorca jazykového prejavu;

Percipient - je prijímateľ; vnímateľ


Cieľ jazykovedného poznania – odhalenie zákonov, ktoré odhaľujú, určujú jazykovú realitu. Zákony sú vzťahy, ktoré sa opakujú, sú (relatívne) stabilné a za istých podmienok nevyhnutné – tzv. stochastické zákony –skôr ide o zákonitosť, používa sa akoby namiesto zákona o jazyku.

Systémová lingvistika – sústreďuje sa najmä na verbálny prejav a zvukové znaky. Môže byť deskriptívna lingvistika – rekonštrukcia jazykového systému na základe analýzy zmyslovo vnímateľných produktov (na ideách semiotiky)

explanačná lingvistika – vysvetľovanie jazykového systému.

Gramatika je náuka o stavbe jazyka bez prihliadania k vecnému obsahu jazykových prostriedkov, obsahujúca tvaroslovie (morfológiu), náuku o skladbe (syntaxi), hláskoslovie a niekedy aj náuku o tvorení slov.

Filológia -jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie

Lingvistika – (z lat. lingua – jazyk) je náuka o jazyku v najširšom zmysle. skúma vymedzené stránky jazykovej komunikácie a to najmä komunikačný kanál. Veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk. Skúma ho z hľadiska jeho jednotiek, stavby, funkcií a vývinu.

Jazyková synchrónia – (z gréckeho syn = spolu, naraz; chronos = čas) je stav časovej koexistencie prvkov a vzťahov jazykovej sústavy. Stav jazyka v dnešnej súčasnosti, ale aj stav jazyka v niektorom z jeho minulých vývinových období. Potrebu synchrónneho systémového skúmania jazyka začala zdôrazňovať najmä moderná teória jazykovedy 20 storočia spolu s jej zakladateľom Ferdinandom de Saussurom, ktorý položil základy štruktúrno-systémového skúmania jazyka. Jeho idey rozvinula Pražská lingvistická škola.

Jazyková diachrónia - je časová vývinová postupnosť jazykovej sústavy a jej prvkov. Značne sa kryje s významom pomenovania jazyková história. Pojem história sa však chápe v užšom q v širšom zmysle. Členíme ju preto na jazykovú diachróniu na historickú a predhistorickú.