Interdisciplinarita jazykovedy:

Sociolingvistika - je jazykovedná disciplína skúmajúca spoločenské podmienky jazykovej komunikácie, vzťah jazyka a spoločnosti, vzťah používateľov k jazyku. Vznikla zo spolupráce sociológie a jazykovedy.

Sociológia – je vo všeobecnosti veda o spoločnosti. Predmetom je klasifikácia a opis spoločenských skupín každého druhu spoločenských celkov zoskupujúcich sa na základe geografickej kompaktnosti, ekonomickej súčinnosti, jazykovej rovnorodosti atď. vzťah sociológie a lingvistiky je recipročný.

História – nálezy z paleontológie, archeológie

Etnografia – (národopis) veda o materiálnej a duchovnej kultúre kmeňov, národností a národov, ktorá je podobne ako sociológia úzko zviazaná s lingvistikou. Etnografia (z gréckych slov etnos = národ, ľud a graphe = písmo) je spoločenská veda zaoberajúca sa opisovaním konkrétnych fenoménov sociálneho správania skúmanej komunity na základe terénneho výskumu. Etnografické pozorovania je možné robiť iba priamo v teréne, skúmajúc sociálne, kultúrne, spoločenské, náboženské či etnické vzťahy.

Literárna veda – je z vied o umení s jazykovedou najtesnejšie zviazaná. Základným materiálom literatúry je jazyk. Teória literatúry a poetika buduje do značnej miery na poznatkoch jazykovedy a to na fonetike, lexikológii a sémantike.

Filozofia (z gr. láska k múdrosti: filein = ľúbiť a sofia = múdrosť) spočíva v kladení otázok a hľadaní odpovedí na ne. Najčastejšie ide o otázky týkajúce sa sveta, poznania, hodnôt, spoločnosti, človeka a ducha.

Semiotika – všeobecná veda o znakoch (termín prevzatí od Peirca a Morrisa), resp. semiológia (termín prevzatý od Saussura). Človek sa od nižších tvorov odlišuje nielen jazykom ako aj najbohatšou a najdokonalejšou sústavou znakov, symbolov v ľudových zvykoch a obyčajoch, symboly etnických, národných a štátnych útvarov atď.

Psychológia – skúma psychiku komunikantov.

Kybernetika – Náuka o riadení systémov. Je spätá s jazykovedou cez semiotiku. Kybernetika zjednocuje prírodné, technické a spoločenské vedy, pretože jej predmetom je riadenie, ovládanie systémov technických, biologických a spoločenských.

Akustika – výskum akustických vlastností hlások. Pre jazykovedu je to najvýznamnejšie odvetvie z fyzikálnych vied.


Horizontálne (zemepisné) členenie jazyka – existencia zemepisných nárečí je pozostatkom starých kmeňových rozdielov; resp. rozdielov medzi kmeňovými zväzmi a ich migračnými prúdmi a pozostatkom členenia starého feudálneho štátu na župy a celkového geomorfologického členenia územia národností a národa.

Vertikálne členenie jazyka – vzniká s rozvojom ekonomiky a kultúry v období feudalizmu a kapitalizmu. Ide o členenie na sociálne nárečia (odlišnosť reči vyšších spoločenských vrstiev na Slovensku často pomaďarčených, od nižších mestských spoločenských vrstiev, najmä remeselníkov, kupcov, obchodníkov atď.)


Kognitívna lingvistika – nadväzuje na psychológiu. Má za úlohu poznávať kogníciu človeka a skúma mentálne a pamäťové vlastnosti - pomáha tlmočníkom. Kognícia - poznávanie, poznávacia schopnosť. Kognitívne vedy sa zameriavajú na poznanie človeka.

Reč – v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická schopnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku. Reč v tomto univerzálnom zmysle je všeobecná ľudská schopnosť bez ohľadu na to, v akom spoločenskom útvare (rodine, rode, kmeni, národnosti, národe) človek žije a pracuje. Touto schopnosťou spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako obrazmi objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať v spoločnosti sa človek podstatne odlišuje od nižších druhov živých bytostí. Pre reč v tomto univerzálnom zmysle použil F. de Saussure francúzsky termín langage.