Reč – v užšom zmysle je konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v praktickom dorozumievacom akte. Výsledkom tejto realizácie je konkrétny jazykový text. Saussure pre reč ako konkrétnu realizáciu jazykového systému použil termín parole.

Jazyk – v terminologickom zmysle označuje v spoločenskom vedomí existujúci abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktoré určitá konkrétna spoločnosť (rod, kmeň, národnosť, národ) používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania. Jazyk ako sociálny jav má povahu sociálnej normy. Saussure pre tento pojem jazyka použil termín langue.

Niet jazyka bez reči a niet reči bez jazyka. Keď sa jazyk prestane realizovať v reči, stane sa mŕtvym. Jazyk je systém znakov.


Systém – chápeme ako vnútorne organizovaný celok pozostávajúci z prvkov, ktoré sú v rámci celku zviazané vzájomnými vzťahmi a vzájomným pôsobením. Vnútornú vzájomnú väzbu, vnútornú sieť vzťahov medzi prvkami systému nazývame štruktúra. Systém teda môžeme definovať aj ako vnútorne štruktúrovaný celok. Pre vnútornú štruktúrnosť celku sa používa aj termín forma. Niet systému bez štruktúry a niet štruktúry bez systému.


Uvažujeme o troch typoch vzťahov:

1. vzťahy, ktoré určujú – definujú systém: je to opozícia (opozičný vzťah) = má systém, v ktorom sú prvky v opozičných vzťahoch. Typy opozičných vzťahov:

a.privátna opozícia (asymetrická) – prvky sú totožné, ale jeden má vlastnosť naviac. dom – domček , strom – lipa

b.ekvipolentná opozícia – majú niečo spoločné, ale majú ešte niečo naviac. dobrý – zlý =>vyjadrujú charakterové vlastnosti, ale jedno je pozitívne a druhé negatívne; domček – domisko

c.nulová opozícia (identita) – mali by byť úplne rovnaké; nos – nos!

d.disjunkcia – úplná odlišnosť


2. vzťahy, ktoré podmieňujú ustálenosť, stabilitu v systéme – implikácia – znamená niečo pojať, mať v sebe. čakať – čakateľ – čakáreň (kto čaká) – (kde čaká)

-uzavretá skupina takých vzťahov, ktoré sa stabilizujú pri implikácii


3. analógia – je to o tom, že si všímame, čo sa deje (napr. v autobuse dá niekto kartičku a šofér mu dá lístok, logicky (analogické usudzovanie) aj mne by mal dať lístok, keď dám kartičku) Ak množina entít e₁...en má vlastnosti v₁ a v₂, tak analogicky usudzujeme, že entita en+1 majúca vlastnosť v₁ analogicky bude mať vlastnosť v₂. =>hrdý – hrdosť....múdry – x ....x = múdrosť – analogické usudzovanie.


Štruktúrovanosť systému – nie všetky systémy majú svoje substančné jednotky rovnako pravidelne a rovnako pevne vnútorne zviazané, nie všetky systémy sú rovnako štruktúrované. Stupeň vnútornej zviazanosti, súdržnosti, koherencie systému nazývame štruktúrovanosť systému. Štruktúrovanosť systému závisí od viacerých činiteľov, podmienok. Sú to:


1. Rozsah množiny prvkov systému: čím je rozsah množiny prvkov systému nižší, tým je štruktúrovanosť systému vyššia. Čím je rozsah množiny prvkov systému väčší, tým je štruktúrovanosť systému nižšia.

2. Relatívna uzavretosť systému: čím je systém uzavretejší, tým je štruktúrovanejší. Čím je systém otvorenejší, tým je menej štruktúrovaný. Uzavretosť každého systému je relatívna. Niet absolútne uzavretých systémov a niet absolútne otvorených systémov

3. Relatívna stabilita systému: Každý systém ako relatívne uzavretá, autonómna jednotka má tendenciu zachovať sa, upevňovať sa voči okoliu. Systém sa snaží prispôsobovať svoje okolie tak, aby vyhovovalo jeho vnútornému usporiadaniu, čiže jeho štruktúre. Túto tendenciu prispôsobovať svoje okolie svojím potrebám nazývame ASIMILÁCIA. Reč a myslenie – prírodno-spoločenské bytosti sa vyznačujú schopnosťou, že svojimi zmyslami odrážajú vo svojej nervovej sústave okolitý svet, a to tak prírodný, ako aj prírodno-spoločenský.