Unilaterálna teória – filozofi a niektorí lingvisti za znak pokladajú iba hmotného vyjadrovateľa čiže designátora.

Bilaterálna teória – za imanentnú súčasť znaku pokladajú aj hmotného vyjadrovateľa(designátor) aj ideálny obsah znaku(designát).

Transparentnosť – je priezračnosť formálneho vyjadrenia sémantickej štruktúry, ktorá je vyjadrená expanzívnosťou formy a percepčnou zreteľnosťou jej komponentov.

Transparentnosť má dve stránky: morfosémantickú a morfotaktickú.

4 miery transparentnosti: vysoká, menšia, oslabená, minimálna (napr. dom - ček; ucho/uši; malý/menší; zlý/horší) morfotaktická zmena ucho – uši


Jazykové myslenie v 20 storočí:

I.Neohumboltizmus:

- oživenie myšlienok Humboldta -známy spisovateľ, diplomat
- pruský veľvyslanec v Ríme, vo Viedni aj v Londýne
- 1810 – minister vnútra, Berlínska univerzita
- študoval živé jazyky
- ako prvý uviedol typológiu, klasifikáciu, vysvetlil pôvod jazyka; jazyk vytvára myslenie
- jazykový medzisvet – duchovné objekty medzi svetom a individuálnym vedomím

Vnútorná forma jazyka – Jazyk je sila duchovného stvárnenia sveta, je cesta transformácie sveta do vlastníctva ducha – pretavenie reálneho bytia na vedomé bytie – prostriedok je vnútorná forma jazyka

- prínos – spájať jazyk s myslením, prepojenie antropológie s lingvistikou
- jazykoveda – duchovná veda


II.Štrukturalizmus – hlavný predstaviteľ Ferdinand de Saussure – švajčiarsky lingvista

•idea: jazyk treba skúmať ako štrukturálny celok, čo s najexaktnejšími metódami.
•štyri základné školy: ženevská, pražská, americká, dánska
•je to výskumný smer, ktorý vznikol v 20. rokoch 20 storočia v lingvistike a v iných vedách (etnografia, estetika, folkloristika) ako reakcia na materiálový atomistický pozitivizmus vo vede koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho iniciátorom bol Ferdinand de Saussure dielom „Cour de Lingvistique Generale“ (1916).


III.Generatívna gramatika – hlavný predstaviteľ – Noam Chomski

•pokúša sa zjednotiť neohumboltizmus a štrukturalizmus
•východisková idea : jazyková teória má opísať a vysvetliť jazykovú kompetenciu používateľa jazyka.
•jazyková kompetencia – súhrn jazykových znalostí nositeľov jazyka, ktoré mu umožňujú vytvoriť všetky gramaticky správne vety podľa gramatických pravidiel, pripísať týmto vetám zodpovedajúce štruktúry, vyslovovať hodnotenia, či sú správne alebo nesprávne a do akej miery je odchýlka porušením pravidiel.


IV.Americký deskriptivizmus – americká škola – hlavný predstaviteľ Harris. Odlišoval sa tým, že skúmal Parol (induktívnym spôsobom). Základnými prvkami je stimul a reakcia, čiže treba skúmať, čo bol stimul a aká je reakcia, neberie do úvahy vývin jazyka.


V.Funkcionalistická koncepcia jazyka – predstaviteľ : Schmidt - pracovali s formou, významom a funkciou.

•Forma – zvukové reťaze, vzťahy medzi prvkami jazyka a suprasegmentálne javy
•Význam – vnútorná zložka znaku
•Funkcia – funkčný, komunikačný efekt

Pražská škola – pr. lingvistický krúžok – koncepcia je funkčná; prináša do systému prvku funkciu – akékoľvek sledovanie je na báze prvku – funkcie