VÝVIN JAZYKA

• V 2. – 1. tisícročí p. n. l. nastáva všeobecné osídľovanie Európy

• do 8. storočia bola spoločným jazykom všetkých Slovanov praslovančina. Praslovania žili medzi Dneprom a Vislou, za ich pravlasť sa však považuje India. Na naše územie sa začali sťahovať až v 4. – 6 storočí. Praslovanský jazyk mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali, ako tvrdý a mäkký jer.

• V 9. storočí, v roku 863 Cyril a Metod prichádzajú na územie Veľkej Moravy, prinášajú prvý kultúrny a cirkevný jazyk Slovanov – staroslovienčinu, ktorý vytvorili na základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna. Po pôsobení na Veľkej Morave do tohto jazyka prenikli západoslovanské prvky. V tomto období vytvoril Konštantín hlaholiku, na základe malých písmen gréckej
Abecedy, ktorá sa stala aj liturgickým jazykom. Nový liturgický jazyk však prijali s nevôľou hlavne franskí kňazi a tzv. trojjazyčníci, ktorí presadzovali tri liturgické jazyky: grécky, latinský a hebrejský.

• V staroslovienčine sa zachovali literárne pamiatky ako: Proglas – prvá slovenská báseň, Moravsko – Panónske legendy

• V 10. storočí sa rozpadá VM a naše územie sa stáva súčasťou Uhorska. Spisovným i liturgickým jazykom sa stáva latinčina. Zachovali sa: Anonymova kronika, Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi atď.

• V priebehu 11. a 12. storočia dochádza k zmene prozodických vlastností jazyka a vzniká Academia Istropolitana ako významná inštitúcia Slovákov

• v 14. až 16. storočí sa kultúrnym a spisovným jazykom stala slovakizovaná čeština a to pod vplyvom založenia Pražskej univerzity, pobytu husitských vojsk na SR, reformácie atď. O tom svedčí Žilinská mestská kniha a pieseň: Vitaj milý Spasiteľu.

• V podstate sa slovenčina v priebehu 11 – 15. storočia používala len v ústnej podobe, až koncom 15. stor. vznikli súvislé texty v slovenčine a ukončil sa vývoj nárečí na Z –Slovensku v podobe kultúrnej Západoslovenčiny, na Východnom v podobe kult atď.

• Na prelome 17/18 storočia sa dôležitým centrom katolíkov stáva Trnava, z tlačiarne trnavskej univerzity vychádzala teologická literatúra, vedecká lit a knihy v latinčine, češtine, nemčine. V Trnave pôsobili: J. Fándly, I. Bajza, A. Bernolák. Bajza napísal aj prvý slovenský román: René mládenca príhodi a skúsenosti. A. Bernolák v 18. storočí uzákonil prvý spisovný jazyk na základe kultúrnej západoslovenčiny, bol teda prvým kodifikátorom slovenského jazyka, jeho diela: Gramatica Slavica, Jazykovedno - kritická rozprava o slovenských písmenách. Charakteristický bol tento jazyk svojim fonetickým pravopisom.

• Centrom evanjelikov bola Bratislava, kde bolo založené evanjelické lýceum. Predstaviteľom evanjelikov bol Matej Bel, ktorý bol polyhistorom.
• Bernolákovci - katolíci používali bernolákovčinu
• Evanjelickí vzdelanci používali biblickú češtinu.

• V r. 1843 bolo uzákonenie spisovného jazyka Ľudovítom Štúrom na základe stredoslovenského nárečiana fare v Hlbokom, kde sa zišiel aj Hurban a Hodža. Jazyk nepoznal dvojhlásky. Kodifikačné diela: Nárečja slovenskuo alepo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej

• v r. 1852 – Hodžovsko – hatalovská úprava a slovenčina dostala svoju terajšiu podobu (začalo sa rozlišovať i/y a dodali sa ľ, ä)

• Úradným jazykom sa slovenčina stala v r. 1955


NÁREČIA

- na SR je 30 menších nárečových skupín, ktoré patria do 3 makrálnych:
• západoslovenské
• stredoslovenské
• východoslovenské