V roku 1851 bola prijatá Hattalova úprava (prestali sa používať mäkčene v de, te , ne ,le; ...) Nový jazyk zjednotil štúrovcov a bernolákovcov a stal sa východiskom dnešného spisovného jazyka.
20. storočie - Samuel Czambel významnou mierou prispel k dotvoreniu modernej spisovnej slovenčiny. Cenil si čistotu ľudovej reči a pridržiaval sa ľudovej podoby slov. V roku 1931 vydal český jazykovedec V. Vážný prvé Pravidlá slovenského pravopisu. Uprednostňoval tvary blízke češtine, neodporúčal slová odlišujúce slovenčinu od češtiny. V slovenských školách sa striktne vyžadovalo používanie a dodržiavanie týchto Pravidiel. Odozva prišla v podobe hnutia, ktoré nazývame purizmus. Usilovali sa o očistu slovenského jazyka od českých slov. Vydanie pravidiel z roku 1940 boli akceptované niektoré zmeny puristov. Podstatnú zmenu priniesli Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953 (používanie i v koncovkách slovies; zostalo však nepravidelné písanie s- a z-). To bolo zmenené až v roku 1968. Roku 1991 vyšli nové Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré prinášajú nový pohľad na funkciu Pravidiel. Niektoré základné zmeny :
- zjednodušil sa pravopis písania slov cudzieho pôvodu
- historických osobných mien
- písanie slov spolu a osobitne (nadránom = nad ránom,...)
- rozdeľovanie slov
- písanie veľkých písmen v názvoch ulíc, námestí, sadov, mostov ( Ulica osloboditeľov, ....).