- organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu
- diskusia je verejná, počíta s aktívnou účasťou viacerých osôb
- využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva
- úloha moderátora v diskusii:
- v úvode diskusie oznámiť cieľ a tému stretnutia, privítať a predstaviť prítomných
- v priebehu diskusie upozorňovať na dôležité veci, ku ktorým: by sa mali účastníci diskusie vyjadriť; usmerňovať diskusiu, klásť otázky, dať priestor všetkým účastníkom, nedovoliť prílišné odbiehanie od témy
- na záver diskusie zhrnúť jednotlivé názory a zladiť stanoviská: do nejakého spoločného postoja; poďakovať sa za aktívnu účasť všetkým diskutujúcim
úlohou diskutéra v diskusii:
- zaujať postoje k problematike
- svoje názory sa snažiť podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov
- správať sa ohľaduplne k ostatným účastníkom diskusie: nie skákať im do reči, počúvať ich a nadväzovať na ich tvrdenia, neodbočovať od témy
- pokúsiť sa v komunikácii použiť aj neverbálne prostriedky (kontakt očí, mimika, gestá...), využiť vhodnú melódiu, silu hlasu, dôraz...

statický opis (statický = stály, nemenný)

1. predmetom opisu je vec, rastlina, zviera, budova...
2. opis nemá dej
3. vec, rastlina, zviera... sa opisuje v stave pokoja
4. vyratúvajú sa v ňom vlastnosti, znaky predmetu v istom poradí
5. využívajú sa najmä podstatné mená a prídavné mená
6. používa sa prítomný čas slovies
7. používajú sa oznamovacie vety
8. používajú sa presné pomenovania a vecné prirovnania
9. poradie opisovaných častí nie je záväzné, jednotlivé vlastnosti sa k sebe priraďujú voľne

dynamický opis (dynamický = dejový, meniaci sa, vyvíjajúci sa)

1. vyniká, ak opisujeme nejaký dej, proces, ktorý sa opakuje
2. typickým dynamickým opisom je opis pracovnej činnosti
3. v opise pracovnej činnosti vysvetľujeme v časovej postupnosti pracovné úkony, ktoré treba vykonať pri realizácii nejakého diela, napríklad: sadenie stromčekov, návod na obsluhu prístroja, recept na prípravu bábovky
4. v dynamickom opise sú dôležité slovesá, používajú sa zvyčajne v 1. osobe pl. prítomného času alebo v 2.os. pl. rozkazovacom spôsobe
5. poradie opisovaných častí je záväzné

opis osoby

- zachytáva vonkajší vzhľad: postavu, chôdzu, tvár, vlasy, hlas, oblečenie a pod.
- charakteristika je výstižný opis, zdôraznenie základných vlastností osoby, veci alebo javu
- ak je opis osoby (osôb) zameraný na najvýraznejšie, najtypickejšie znaky a vlastnosti, vzniká charakteristika:
a) vonkajšia charakteristika - zameraná na najtypickejšie vonkajšie znaky
b) vnútorná charakteristika - zameriava sa na povahu človeka, jeho schopnosti a vlastnosti
i) priama charakteristika - ak opisujeme povahu a vlastnosti človeka priamo - pomocou prídavných a podstatných mien, pr. je múdry
ii) nepriama charakteristika - ak opisujeme človeka cez jeho konanie a správanie, z čoho vyplývajú vlastnosti postavy, pr. neprejdeš mu cez rozum

karikatúra

- je osobitným druhom charakteristiky
- v karikatúrnom opise sa niektoré veci hyperbolizujú (zveličujú), zatiaľ čo iné sa zamlčujú alebo zastierajú
- jej cieľom je vyvolať komický alebo satirický (výsmešný) dojem
- využíva sa v literatúre, hudbe aj vo výtvarníctve