- patrí k útvarom výkladového slohového postupu
- vysvetľuje sa v nej istý problém (hľadajú sa jeho príčiny, dôsledky, rozoberajú sa vzťahy medzi javmi)
- neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska
- autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spoločenský jav), pričom prejavuje svoj osobný postoj
- úvaha je výklad s výrazným osobným ladením
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov
- využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti
- v úvahe sa, na rozdiel od výkladu, využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami
- osobitne zaujímavé sú opytovacie vety, na niektoré autor neočakáva odpoveď, ale chce nimi podnietiť čitateľa k uvažovaniu, iné otázky napovedajú čitateľovi odpoveď