SLOHOVÉ ÚTVARY – (ŽÁNRE)
správa
- ľudia si pri komunikácii vymieňajú informácie
- Informácia o udalostiach a podujatiach, ktoré sa už odohrali, sa nazýva správa
- novinová správa je stručná a vecná informácia o aktuálnych politických, spoločenských, hospodárskych, kultúrnych a športových udalostiach doma a vo svete
- správa odpovedá na otázky kto?, kedy?, kde?, ako?, prečo?
- má obsahovať všetky dôležité údaje
- tie sa radia podľa vopred zvoleného hľadiska (dôležitosti, časovej postupnosti, podľa príčiny, dôsledku)
- správa má byť:
a) objektívna (nemá obsahovať názory, postoje, citové prejavy autora)
b) aktuálna (má informovať o čerstvých udalostiach)
- titulok - nadpis novinovej správy, titulky v novinách majú byť stručné, výstižné a nápadné (obsahom i vzhľadom), aby čitateľa zaujali, niektoré správy obsahujú aj stručný obsah, podtitulok alebo nadtitulok, upozornenie: za nadpisom, titulkom nepíšeme bodku
rozprávanie
1. zachytáva jedinečnú udalosť, príbeh
2. príbeh sa rozvíja v časovej postupnosti
3. člení sa na úvod, jadro a záver
4. jadro obsahuje dejovú zápletku, zauzľovanie, vyvrcholenie a rozuzlenie deja
5. vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje
6. využíva slovesá (činnostné, plnovýznamové)
7. používa sa v ňom minulý čas slovies aj historický prézent
8. využíva sa priama reč, oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety
- v rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je zároveň rozprávačom, rozprávač môže hovoriť v 1. osobe sg. alebo v 1. osobe pl. , uvádza čitateľov alebo poslucháčov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej, čo robia postavy
- rozprávanie je živšie, ak v ňom použijeme priamu reč postáv
- prítomný čas v rozprávaní nazývame historický prézent (prítomný čas použitý na minulé deje)
- nadpis rozprávania má byť krátky – výstižný, môže to byť podstatné meno v N: Môj miláčik, Záchranca, pád podstatného mena: U strýka, Pri rieke, prídavné meno s podstatným menom: Najmilšia spomienka, Prefíkaný sused, opisná veta: Ako som učil psa, poučenie, múdrosť: Klamať sa nevypláca, nedokončená veta: Kto druhému jamu kope...
- dialóg - rozhovor dvoch alebo viacerých postáv (osôb)
- repliky - jednotlivé odpovede v rozhovore nazývame
- reč postáv nemusíme vždy vyjadriť priamo (uvádzacou vetou a priamou rečou s úvodzovkami), niekedy ju rozprávač vyjadrí nepriamo (Hlaváčik povedal, že…) alebo polopriamo (sadni si, máš päťku, povedala pani učiteľka)
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho vidí/cíti jedna, zvyčajne hlavná postava stvárňovaného príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, čo prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva niekto iný, používa tvar 3. osoby, hovoríme o nepriamom rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme, ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
- in medias res - v rozprávaní vstúpenie priamo do deja