Spisovný jazyk a miestne nárečia
V súkromných rozhovoroch príbuzných ľudí a blízkych priateľov sa používa neformálna, uvoľnená a familiárna reč. Nevenuje sa dostatočná pozornosť výberu slov. V takýchto rozhovoroch ľudia často používajú nespisovné výrazy ako rôzne familiárne slová, nárečové, slangové alebo žargónové výrazy. Aj keď mnohé z týchto slov sú v úzkom kontakte so spisovnými výrazmi a niektoré časom prenikajú do spisovnej slovenčiny, väčšinou ich považujeme za nespisovnú lexiku. V tejto práci sa zameriame konkrétne na kategóriu nárečových výrazov, ktoré sa používajú v jednotlivých oblastiach Slovenska.
Nárečia definujeme ako ucelený jazykový systém, ktorý používa určitá skupina ľudí na svoje dorozumievanie. Vznikli na základe rôznych spoločenských činiteľov, ktoré vplývali na formovanie jazyka. Všetky nárečia majú svoje špecifické fonetické, gramatické a lexikálne znaky, ktorými sa odlišujú od spisovného jazyka. Nárečia označujeme ako nespisovné útvary národného jazyka. Z fonetického hľadiska je svojráznosť nárečí evidentná len v ústnej reči. V lexike a gramatike sú evidentné rozdiely ako v ústnej, tak aj v písomnej podobe nárečia. Z lexikálneho hľadiska sa nárečia odlišujú od spisovného jazyka najmä rôznymi špecifickými nárečovými pomenovaniami, ktoré nazývame d i a l e k t i z m y.
Nárečia sa vyvíjali v prvých stáročiach existencie slovenčiny približne do 16. storočia. Na Slovensku je niekoľko desiatok menších nárečí, ktoré sa však dajú vyčleniť na tri základné typy – z á p a d o s l o v e n s k é, s t r e d o s l o v e n s k é a v ý c h o d o s l o v e n s k é. Toto členenie sa spája s migráciou Praslovanov na území Slovenska. Menšie nárečia majú pôvod členení uhorského štátu na župy, na základe čoho sa vyvinuli napríklad spišské, zemplínske alebo zvolenské nárečia. Podobu slovenských nárečí v konečnom dôsledku ovplyvnila tiež nemčina, rumunčina a maďarčina.
Západoslovenské nárečia sa používajú na území bývalej Bratislavskej, Nitrianskej (okrem severnej časti) a Trenčianskej stolice. Túto oblasť rozdeľujeme na severnú, južnú a záhorskú. V severnej oblasti rozoznávame kysucké, hornotrenčianske a dolnotrenčianske nárečia a v južnej oblasti považské, trnavské a nitrianske nárečia. Na západ od Malých Karpát po rieku Moravu sa rozkladá osobitná oblasť záhorských nárečí.
Stredoslovenské nárečia tvoria základ súčasného slovenského spisovného jazyka. V porovnaní so západoslovenskými a východoslovenskými nárečiami sú početnejšie a členitejšie, no napriek tomu sú spisovnému jazyku najbližšie. Oblasť stredoslovenských nárečí rozdeľujeme na severnú a južnú. V severnej časti vyčleňujeme liptovské, oravské, turčianske a hornonitrianske nárečia. Južná oblasť sa člení na menšie nárečové celky a patria do nej nárečia zvolenské, tekovské, hontianske, hontiansko-novohradské (vrchárske), modrokamenské, nárečie stredného Novohradu, ipeľské, nárečia západného Gemera, nárečia stredného Gemera, nárečia východného Gemera a horehronské nárečia.
Pojem východoslovenské nárečia približne označuje nárečia obyvateľov Východoslovenského kraja, s výnimkou Gemera. Sú to slovenské nárečia, ktorými sa dorozumievajú obyvatelia Spiša, Šariša, Abova a Zemplína. Východoslovenské nárečia môžeme rozdeliť na dve oblasti, a to oblasť západnú (spišsko-šarišskú) a východnú (zemplínsku). Spišsko-šarišská oblasť sa ďalej vyčleňuje na abovskú, západospišskú, juhospišskú, juhovýchodospišskú, severošarišskú a východošarišskú oblasť. V zemplínskej oblasti vyčleňujeme jej sotácku časť a menšie okrajové oblasti.
Na území Slovenska sa tiež vyskytujú nárečia, ktoré súvisia s bezprostredným kontaktom s jazykovou oblasťou poľskou, ukrajinskou a maďarskou. Na severe Slovenska sa nachádzajú oblasti goralských nárečí. Na severovýchode Slovenska, pri hranici s Ukrajinou sú to ukrajinské nárečia, na juhu Slovenska sú rozšírené maďarské nárečia a na niektorých miestach dokonca zmiešané slovensko-maďarské jazykové oblasti.
Medzi hovorovým štýlom a nárečím je v niektorých oblastiach menej nápadná a v iných zasa výrazná hranica. Menej nápadná je v prostredí stredného Slovenska a výrazná v prostredí západného a východného Slovenska. Nárečiami sa hovorí v kruhu príbuzných, v súkromnej komunikácii blízkych ľudí. Vo vecných štýloch (v náučnom, publicistickom, administratívnom a rečníckom) sa akýkoľvek nárečový prvok označuje ako nespisovný a chybný.
