Existujú známe diela, ktoré sú celé napísané nárečím, napr. celé dialógy postáv v nárečí sú použité v diele Ľudovína Kubániho – Mendík, Jána Čajaka – Zuzka Turanová. Dialektizmy využívali tiež niektorí kritickí realisti ako Martin Kukučín, Božená Slančíková–Timrava, Jozef Gregor–Tajovský. V menšej miere používali vo svojich dielach niektoré dialektizmy viacerí slovenskí spisovatelia, napríklad František Hečko, Vladimír Mináč, Mária Jančová. Dialektizmy sa využívajú tiež ako humorný prostriedok pri charakterizácií postáv v dielach. Takúto formu využívala napríklad spisovateľka Zuzka Zguriška, či spisovateľ Martin Kukučín. Používajú sa tiež na vyjadrenie nekultúrnosti postavy – Ďuro v novele Jána Čajaka Zuzka Turanová, alebo na inú charakterizáciu.
Nárečové výrazy využívajú vo svojej reči aj ľudoví rozprávači – Ujo z Detvy, Nácko zo Štjavnycy, Sváko Ondro, Sváko Martin, Ánder z Košíc a ďalší. Dialektizmy sú štylizujúcim prostriedkom vo vtipoch (záhoráckych, štiavnických, šarišských, cigánskch a židovských), kde pôsobia ako výraz naivity, primitívnosti či hlúposti. Dodávajú vtipu alebo humorným poviedkam určitú autentickosť.
Z praktického hľadiska sme sa v tejto práci zamerali na rôzne nárečové výrazy, týkajúce sa pečenia koláčov z viacerých oblastí Slovenska.
Koláče z kysnutého koláčového cesta = kisnuté koláče (Rakovo, okres Martin); kisané kouáče (Záhorská Bystrica, o. Bratislava); kisué kouáče (Brodské, o. Skalica); kiśene kolače (Ratvaj, o. Sabinov).
Droždie, kvasnice = drožďia (stredoslovenské nárečia); droždže, droźdže (Gemer a východoslovenské nárečia); kvasnice, kvasňice (západoslovenské nárečia; kvašňice (Kysuce); cajch, prejscajch (Záhorie); cajk (Spiš); odmlad (dolná Orava, severná časť Turca a Liptov).
Zvyšky chlebového cesta z predchádzajúceho miesenia, ktoré sa používali ako zákvas na kysnutie = koborec (juhovýchodná časť Tekova, Hont); žmolki, žvalki (okolie Nitry); dropce, nákiška (Bošáca, o. Trenčín); melence (Sila, o. Nitra); nácesta (Pukanec, o. Levice); poškrobok (Dolná Lehota, o. Dolný Kubín); poškrobeg (Kendice, o. Prešov).
Kysnúť = kvasiť (Dolná Strehová, o. Lučenec); rušiť (Zubrohlava, o. Námestovo); šeptať (Bytča).
Okrúhly plochý, drevený nástroj s dlhšou rúčkou na sádzanie cesta do pece sa na väčšine územia Slovenska označuje ako lopata. Na niektorých miestach je bližšie určená prívlastkami: chľebová lopata (Pukanec, o. Levice); drevená lopata (Lipt. Sliače); pekárska lopata (Bacúch, o. Brezno); pekácá lopata (Trakovice, o. Hlohovec). V tomto význame sa zriedka vyskytujú aj slová lopár (Prochot, o. Nová Baňa); kočarha (zemplínska oblasť- Budkovce, o. Michalovce, Čičava, o. Vranov); kočerha (Stanča, o. Trebišov, Závadka, o. Sobrance).
