Nárečia na Slovensku a ich priestorové rozšírenie

Nárečia na Slovensku a ich priestorové rozšírenie

Pri putovaní Slovenskom a pri stretnutiach s ľuďmi najnápadnejšie udrie do uší rozdiel v ich reči. Jedni rozprávajú tvrdo, druhí mäkko, iní používajú zvláštnu spevavú melodiku alebo výrazy, ktoré spisovný jazyk nepozná. Druh jazyka, ktorý sa používa len v určitom regióne, sa nazýva nárečie. Dedí sa z generácie na generáciu v ústnom podaní. Nárečie (dialekt) predstavujú nespisovné útvary jazyka používané skôr v domácom, súkromnom prostredí. Vždy sa viažu na konkrétnu oblasť, sú územne a funkčne vymedzené. Je to územný variant národného jazyka s vlastným zvukovým, gramatickým, slovotvorným a lexikálnym systémom. Na Slovensku je vyše 30 nárečí, ktoré sa začleňujú do nárečových skupín. Okrem toho sa juh Slovenska nachádza v zmiešanej oblasti s maďarským nárečím a severovýchod Slovenska v zmiešanej oblasti s rusínsko-ukrajinským nárečím.

Jazykovedci rozdelili nárečia na :
- miestne (zemepisné) nárečia – vymedzené sú geograficky
- dobové nárečia – viažu sa na isté historické obdobie
- sociálne nárečia – slang, žargón používaný len istými spoločenskými vrstvami
- profesné nárečia – žargón a slang odborníkov a znalcov z určitej profesijnej oblasti

Spomedzi týchto druhov nárečí geografiu zaujímajú miestne nárečia. Sú vymedzené geograficky, jednotlivé miestne nárečia sa vzťahujú len k určitému regiónu. Miestne nárečia majú hovorený charakter, v rečových prejavoch prevažuje dialóg. Oblasť používania konkrétneho nárečia je určená prírodnými bariérami, a to riekami (horizontálne bariéry) a pohoriami, či vrchmi (vertikálne bariéry). V takýchto ohraničených a uzavretých podmienkach boli najlepšie predpoklady pre vznik svojskej odlišnej reči - nárečia.

Niekedy sa ako nárečie označuje každý (nielen územný) spoločensky a funkčne vymedzený variant niektorých z nespisovných útvarov národného jazyka. Ide teda o sociálne nárečia.

Hranice medzi územiami s rôznym nárečím sa na jazykových mapách, či v atlasoch označujú čiarami – izoglosami.
Rozlišujú sa :
- izofóny – oddeľujú rozšírenie fonetických javov
- izomorfy – odlišujú územia, kde sa pre jedno rovnaké slovo používajú rôzne koncovky
- izolexy – oddeľuje územia, kde sa pre jeden a ten istý pojem používajú rôzne názvy
- izosémy – vymedzujú rozšírenie rozličných významov toho istého slova

Tieto hranice však nikdy nie sú jednoznačné a pravidelné, väčšinou bývajú len približné, nakoľko nárečie je dynamický jav, neustále sa vyvíja a jednotlivé prvky dialektov prekračujú hranice svojich území. V súčasnosti nárečové výrazy používa predovšetkým staršia generácia, nárečie istého regiónu sa zachováva v prvkoch ľudovej slovesnosti a folklóru všeobecne.

Slovenské nárečia sa do dnešných podôb vyformovali v stredoveku. Vtedajšie rozdelenie územia Slovenska do žúp sa odrazilo aj na dnešnom pomenovaní jednotlivých nárečových oblastí. Nárečia niektorých žúp sú si podobnejšie, u iných badať značné rozdiely.


Delenie slovenských nárečí na skupiny podľa žúp:

Západoslovenská skupina
- Bratislavské nárečie
- Nitrianske nárečie (s výnimkou hornonitrianskeho)
- Trnavské nárečie
- Tekovské nárečie (na západ od Vrábľov)

Stredoslovenská skupina
- Liptovské nárečie
- Oravské nárečie
- Turčianske nárečie
- Hornonitrianske nárečie
- Zvolenské nárečie
- Tekovské nárečie (na sever od Vrábľov)
- Hontianske nárečie
- Novohradské nárečie
- Gemerské nárečie
Východoslovenská skupina
- Spišské nárečie
- Abovské nárečie
- Šarišské nárečie
- Zemplínske nárečie
- Nárečie slovenskej časti bývalej Užhorodskej stolice
(uvedené delenie je len základné, tieto nárečia sa ešte detailnejšie delia napr. podľa okresov.)


Vedy zaoberajúce sa štúdiom nárečí:

Jazykoveda = lingvistika – vedné odvetvie zaoberajúce sa všestranným výskumom jazyka z hľadiska jeho jednotiek, stavieb, funkcií a vývinu
Slovakistika – veda zaoberajúca sa slovenským jazykom, literatúrou a históriou
Dialektológia – náuka o slovenských teritoriálnych nárečiach, dialektoch
(jazykový zemepis = lingvistická geografia – patrí pod dialektológiu - skúma rozšírenie
jazykových javov v priestore)


Ukážky:

1. Západoslovenské nárečie (Trnavské):

Maco Mléč jak osemnázročí prišól k bohatému sedlákovi za paholka ge konom. Ból silní, robotní jako kón. Ludé hovorili, že je to preto, že ból od narodzená prisprostí a hluchí. Dzífky mu teda hovorili Mléčník. Už nevím, či preto, že ból celkom hluchí jag hrotek na mléko, a či preto, že ból krátkí, širokí, hrdla ništ, jako bi ho ze pna odsekól...

2. Stredoslovenské nárečie (Oravské):

Uchovala som si kački a kcela som ích predať. Boľi dažďe a veľmi planá cesta. Autobusof ftedy ešťe nebolo, iba na vozoch sa vozľli. Zo semnou išľi aj školáci. Oňi išľi ľahko, aľe já som ňesla kački na predaj. No a hladná som bola ku temu i ťažko na chrbťe bolo...


(Liptovské):

Jeden barón vihlásiu, že dá majetok tomu, chto uhádňe, ďe je prostried Zeme. Ňik to ňeveďeu, ňik k majetku ňeprišieu. Len sa raz jeden mužík prihlásiu, ale ňešieu do budunku, len na prostried dvora i s kobylou stáu...

3. Východoslovenské nárečie (Zemplínske):

I znace, vibral ja še vam raz do tich Trhovišč, do toho svojoho rodnoho valala. I co vidzim, veľke zmeni še stali. Vistavali tu veľki kulturni dom, to vam ľem radojs popatrec bulo. Prišlo dzecom divadlo zabavic, a to nehodžjako. To prišlo babkovo divadlo. Pošol veru i ja tam opatrec. I pravdu vam mušim povedac, že bars šumne to bulo...