Charakteristika a autocharakteristika

Charakteristika

- je vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu.

Charakteristika je druh opisu, vystihuje základné, podstatné, typické-charakt. znaky. Tieto znaky (črty) zaraďujú predmet(jav) do istej skupiny a súčasne sa odlišujú od inej skupiny alebo jedinca.

Charakter
-súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť, povaha
Temperament
- súhrn vlastností človeka, charakterizovaných predovšetkým spôsobom reakcie na podnety z vonkajšieho sveta. Podľa temperamentu rozlišuje 4 druhy osobnosti:

-sangvinik
-cholerik
-flegmatik
-melancholika

Priama charakteristika

-priame vymenovanie charakterových vlastností človeka
-je náročné nie tak zo štylizačnej stránky, ako z pomenúvacej, vecnej stránky
-každé pomenovanie má byť presným zhrnutím komplexného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby.

Nepriama charakteristika

-vystihuje povahu človeka tak, že vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
-umožňuje dôkladnejšie poznať a pochopiť charakter človeka, preto sa používa v umeleckej lit. a publicistike

Charakter človeka podlieha vplyvom prostredia, sociálnej skupiny, preto možno okrem individuálnej charakt. hovoriť aj o skupinovej charakt.

Individuálna charakteristika a autocharakteristika

-cieľom je hľadať kladný životný vzor, zlepšiť svoje charakterové vlastnosti, ale nekopírujeme
-aby sme sa stali kladným vzorom na to talent nestačí, treba systematickú cieľavedomú prácu
-človek sa mení výchovou a sebavýchovou

Skupinová charakteristika

-človek vplýva na prostredie a prostredie na človeka – teda je to spätnoväzbový vzťah
-človek získava v tom prostredí, kde žije určité skupinové črty, charakter skupiny