V bežnom styku, pri každodennej, pracovnej komunikácii sa používa štandardná forma. Avšak vyskytuje sa aj subštandardná forma, do ktorej vo väčšej miere prenikajú prvky z nárečí, najmä tie, ktoré nie sú príliš vzdialené od spisovnej formy. So silnejúcou spoločenskou integráciou etnosignifikatívnu funkciu nemá už len spisovný jazyk, ale súhrn všetkých celonárodných, celému národu zrozumiteľných a celým národom používaných výrazových prostriedkov. Popri spisovnej forme národného jazyka, ktorá je charakterizovaná vysokým stupňom normovanosti, v bežnom dorozumievaní sa používa aj menej prísna forma, v ktorej sa nedodržiavajú všetky kodifikované zásady a pravidlá platné v spisovnej forme. V tejto forme, ktorá sa nazýva štandardnou, teda vyhovujúcom bežnému používaniu, sa častejšie používajú také prvky, ktoré v prísnej spisovnej forme nie sú prístupné.
V štandardnej forme ľahšie vznikajú a širšie sa uplatňujú rozličné neologizmy, napr. vydodať, vymiestňovať, zohľadňovať, ktoré často vznikajú v profesionálnom slangu a veľmi rýchlo prenikajú do spisovnej formy, ale aj rozličné skratkové slová, napr. eseročka – s.r.o., a v niektorých situáciách sa používajú aj nárečové formy. Najvýraznejšie a najlepšie sa rozvíja odborný alebo náučný štýl, používaný vo vedeckých a popularizačných prácach. Ďalej administratívny štýl, používaný v administratívnom, správnom a riadiacom styku, v predpisoch a vyhláškach, smerniciach, správach a hláseniach. Špecifické znaky má aj publicistický štýl. Diferenciácia jazykových štýlov sa posudzuje aj podľa vedných a výrobných oblastí, kde miesto jazykových štýlov sa skôr hovorí o podjazykoch, či subjazykoch. V subštandardnej forme národného jazyka si isté spoločenské skupiny vytvárajú svojské vyjadrovacie prostriedky, napr. poľovníci, lekári, mechanici, študenti. Tu nemožno nespomenúť aj slangové výrazy, ktoré sa od bežných slov odlišujú napr. skracovaním /francúzák, telka, zmrzka/, ale dokonca aj významovo /cibule – hodinky, opica – opilosť/. Ďalej argot, používaný istou užšou skupinou so zámerom znemožniť porozumenie účastníkom komunikácie, ktorí stoja mimo tejto skupiny. Nedeliteľnou formou národného jazyka sú zemepisné nárečia, tiež nazývané dialekty, používané v komunikácii menších alebo väčších jazykových spoločenstiev, viazaných na určité územné útvary. Jedným z typických znakov dnešnej doby je, že vo veľkých mestách alebo aj vo veľkých podnikoch, sa postupne vytvára akási mestská či podniková /firemná/ reč.