Nadovšetko miluj rodný jazyk,
Svoju reč. Je zamat
a je meč. Nevhodný dotyk nech ju nepokazí. So slovami hovor, iba keď ste sami. Vyberaj ich ako drahokamy. Nie každé je také, ako včera. Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové. Zavrhni nezrozumiteľné,
aj tie, čo rodia nudu. Ber slová priamo z dielne
konštruktéra:
z ľudu. Miroslav Válek



Slovenčina naša každodenná


Prirodzený jazyk je nevyhnutným predpokladom úspešného fungovania a rozvíjania ľudskej spoločnosti. Spoločenský útvar, v ktorom sa používa istý jazyk, sa označuje ako jazykové spoločenstvo. Dorozumievacím prostriedkom v tomto spoločenstve zvyčajne býva jeden jazyk a potom sa hovorí nielen o spoločenstve jazykovom, ale aj komunikačnom. Ale aj v istom komunikačnom spoločenstve sa používa niekoľko jazykov. Jazyk je spoločenský jav a teda jeho vznik a fungovanie treba skúmať z historického hľadiska. Je to fakt historicko-sociálny, ktorý závisí od zásad, pravidiel, noriem a hodnôt súvisiacich s organizáciou spoločnosti. Jazyk je súčasťou kultúry. Je produktom práce, a to špecifickej jazykovej práce. V jazyku sa spája komunikatívna i kognitívna činnosť, a preto sa definuje ako nástroj myslenia a ukladania skúseností ľudského myslenia. Každý používateľ daného jazyka sa musí prispôsobiť jeho zákonitostiam a pravidlám. Osobný jazyk, tzv. idiolekt, nie je jazyk, ale výber prostriedkov všeobecne používaného jazyka. Pre každý národný jazyk je charakteristická istá jazyková situácia, ktorá sa posudzuje z dvoch hľadísk: jednak z hľadiska postavenia daného jazyka v istom komunikačnom spoločenstve /vnútrojazyková situácia/ a jednak z hľadiska vzťahu tohto jazyka k iným jazykom v istom komunikačnom spoločenstve a vo vzťahu k iným jazykovým spoločenstvám /vonkajšia jazyková situácia/.
Slovenčina je základným jazykom slovenského jazykového spoločenstva, a práve preto sa pokladá za národný jazyk Slovákov. Rozvoj všetkých funkcií jazyka sa naplno uplatňuje v komunikačnej funkcii. S rozvojom vedy a techniky i vzdelávacej sústavy sa rozvíja poznávacia funkcia. Ako celok má slovenčina aj závažnú etnosignifikatívnu /národ označujúcu/ funkciu, je jedným z najdôležitejších znakov národa. Národný jazyk sa diferencuje na viacero útvarov, foriem, ktoré sa odlišujú záväznosťou normy alebo kodifikácie. Najzákladnejšou formou národného jazyka je spisovná forma, ktorá sa používa v oficiálnych prejavoch, v škole, v masových komunikačných prostriedkoch.