Je súhrn všetkých slov, kt existujú v danom jazyku. Poznáme základnú slovnú zásobu – 1000 -1500 slov, obsahuje najčastejšie používané slová v jazyku, je zhrnutá v tzv. frekvenčných slovníkoch. Do základného fondu patria slová, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre život a dorozumievanie spoločnosti (príbuzenské slová – mama, otec, počasie, zákl. zámená, zákl. číslovky, pomenovanie zvierat, rastlín a prír. Javov, pomenovanie zákl. vlastností – dobrý, zlý). Zákl. slovný fond sa mení najpomalšie, kým ostatná časť sa mení rýchlo.
Individuálna slovná zásoba- jednotlivec jazykovej skupiny nepozná celonárodnú slov. zásobu, len určitú časť, kt. nazývame individuálnou slov. zásobou, ktorá býva rozdielna. Závisí od vzdelania, prostredia, inteligencie, veku. Priemer sa pohybuje od 3000-8000 slov. Najbohatšiu slov. zásobu majú spisovatelia – majstri slova- Shakespeare – 24 000, Gothe – 20 000, Hviezdoslav.

Zmeny v slovnej zásobe
Slovná zásoba okrem zákl. slov. zásoby sa vyvíja a mení rýchlejšie ako napr. fonetika, gramatika.
Súvisí to s vývinom spoločnosti – vznikajú nové veci, javy, kt. treba pomenovať, nazvať. Tak vznikajú nové slová – neologizmy, keďže jazyk nie je schopný vytvoriť z domácich zdrojov nové slová rýchlo, preto preberáme nové slova z cudzích jazykov – angličtina – výpočtová technika. V spoločnosti vývinom zanikajú niektoré javy, predmety, veci a preto aj ich názvy prestanú sa používať. Takéto slová nazývame archaizmy a historizmy – zastarané slová – groš, dereš, prešli do pasívnej slov. zásoby, lebo veci, kt pomenúvali už zanikli. Pripomínajú nám určitú histor. dobu, napr. v literatúre, filme, divadle, preto hovoríme, že majú štylistický časový príznak. Nové názvy – neologizmy sú zväčša odbornými slovami – tzv. termíny. V slovnej zásobe slov. jazyka je veľa slov, kt. majú neslovenský pôvod, lebo sme ich prevzali z cudzích jazykov- prevzaté, cudzie a zdomácnené slová. K cudzím slovám patria medzinárodné – internacionalizmy, kt. sa používajú ako odborné názvy vo všetkých jazykoch – emócia, kosínus, karcinóm, distribúcia. Patria tu doslovné preklady kalky – geografia – zemepis.
Najstaršie prevzaté slová sú gréckeho a latinského pôvodu – litera, mikros, polys, bios, geos, grafos. Z francúzštiny – móda, púder, paráda. Nem. pôvodu – kuchyňa, findža, štrikovať, farba. Ruský – sopka, neha, maďarčina – čižmy, guľáš, banovať, Taliansko – súvisia s gastronómiou, tenor, banka, valuta, freska.
V cudzích slovách cítime ešte nedomáci pôvod- víkend, dizajn, software. Zdomácnené slová sa skloňujú podľa našich vzorov a píšu sa prispôsobeným pravopisom – víkend, menežér, dizajn, spíker, futbal. Tento proces sa nazýva udomácňovanie cudzích slov. zachovala sa tvrdá výslovnosť v skupinách di, ti, ni, li, de, te, ne, le – identita.
Súčasná spisovná slovenčina nie je puristická, skôr sa v nej uplatňuje adaptačný proces, prevzaté slová sa prispôsobujú systémovým zákonitostiam slovenskej gramatiky a lexiky veľmi rýchlo. Preto je v slovenčine veľmi málo nesklonných podst. mien ako kupé, jury, penál.

Systém v slovnej zásobe
Slovnú zásobu národného jazyka tvoria všetky slová, ktoré existujú v jazyku. Slovná zásoba však nie je iba súčtom (súhrnom) všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch – tvoria systém: