HUMOR, KOMIKA A SATIRA V UMELECKÝCH DIELACH

Miguel de Cervantes Savedra – cieľom jeho románu Dômyselný rytier Don Quijot de la Mancha je zosmiešniť rytierske romány. Hrdina románu sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť slávu rytierov - rytierskeho života. Putuje na nevládnom koni, ktorému dá vznešené meno Rosinante a so svojim sluhom, sedliakom zbrojnošom Sancho Panza, ktorý je prefíkaný, prostý a má zdravý sedliacky rozum. Hl. hrdina si vymyslí aj dámu svojho srdca – Dulcinea, ktorú idealizuje, ona je pritom jednoduchá sedliačka, je aj špinavá, slúžka. Hrdina ako rytier chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá však končia zosmiešnením – v boji s veternými mlynmi, kt. považuje za obrov, zápas so stádom oviec, kt. sa mu zdajú ako nepriateľské vojská. Nakoniec unavený, starý a chorý sa vracia domov a umiera v posteli, nie ako rytier v boji. Don Quijot je naivný a smiešny rojko a dobrák a Sancho Panza je praktický človek, je protikladom svojho pána.

William Shakespeare- Komédie – Veselé panie z Windsoru – záletník, pôžitkár Paltstaf zvádza naraz 3 ženy, ktoré na to prídu a rozhodnú sa záletníka potrestať a zosmiešniť; Skrotenie zlej ženy, Čarovná noc – Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič.

J. Chalupka - Prvou hrou Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali - je to prostredie slov. malomesta, v kt. Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavuje postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a a magistrátnych úradníkov. Nachádzajú prvky spoločenskej komiky, ako sa toto tradične zaostalé prostredia chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta, charakterovú i jazykovú komiku postavami – majster Tesnošil – okráda svojich zákazníkov, Pán z Chudobíc- chudobný, Turčan Sloboda – bojuje za slobodu, vydajachtivá panna Trasorítka, mestský doktor – Lesebuch, prechádzajú aj do ďalších diel: Všecko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina. Objektom Chalupkovej spoloč. Kritiky je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Jeho satira je skôr humorne výsmešná. V Kocúrkove sa schádza konvent – zhromaždenie oprávnených členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru.

Jonáš Záborský – Dva dni v Chujave – má 2 časti: Deň škaredý a Deň pekný, kt. sú v kontraste.
Deň škaredý – predstavuje bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud je zaostalý a zdiera ich nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Do dediny prichádzajú aj úradníci z mesta, aby vyberali poplatky a pokuty, pretože dedinčania prichystali kôpky štrku na stavbu cesty. Ktorí sa búria, sú palicovaní. Sedliaci a želiari sa búria len tajne, a repcú medzi sebou. Autor podáva naturalisticky obraz: „Celá Chujava pila: starí, mladí, mužovia, ženy, boli v 4 krčmách, spieva sa, huláka a výska.“
Deň pekný – autor tu rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej dediny prišiel farár Rastic, kt.mal rád ľud, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Autor charakterizuje svoje postavy aj symbolickými menami, rásť, stupňovať a rozum. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, spoločnú sýpku, požičovňu obilia, odkúpili majetok statkára a po požiare začali stavať nové domy spoločnou silou. Tak premohli pasivitu, zaostalosť a individualizmus v dedine.

Ján Palárik–Beskydov – Inkognito – veselohra, nadväzujúca na kocúrkovsku tématiku. Vdova kocúrkovského richtára Sokolova a jej ponemčená dcéra Everlín sa majú stať cieľom špekulácií radného pána Potomského. Ten chce oženiť svojho syna s bohatou Everlínou, kt. je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému. On prišiel preoblečený za kosca, aby spoznal vernosť Evy. Ona nevediac sa mu zdôverí, že nechce takého manžela, kt. nepozná. Do mesta príde aj Potomského syn, kt. chce Everlínu len pre peniaze, preoblečený za herca. Zámena mien Jelenský – Jelen-fy vyvoláva komické scény, zápletky, v kt. sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Všetko sa končí dobre, Potomskovci dostali košom a Jelenský sa ožení s Evou. Palárik tu kritizuje odnárodňovanie, mamonárstvo.