Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – ide tu o zmierenie šľachty a ľudu, zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv má byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka a jej spoločníčka si vymenili úlohy, aby sa podrobili skúške ženícha baróna Kostrovického. Ten si medzitým vymenili totožnosť s priateľom, inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen si rieši na obžinkovej slávnosti, kde nastane zmierenie ľudu a šľachty, nájdu sa aj manželské pápevy, grófka s barónom a Milušou je konzervatívna šľachta.
Charles Dickens – Pamäti klubu Pickwickovcov – pána P. odsúdia pre neplatenie dlhov a on sa radšej nechá zavrieť do väzenia pre dĺžníkov, než by mal platiť vydieračom. Vo voľne pospájaných príbehoch autor zobrazuje putovanie pána P. a jeho 3 priateľov po ang. vidieku s cieľom spoznať skutočný život. Pán P. chce pomáhať každému, snaží sa naprávať krivdy, ale preto, že je dobrá, čudá, naivný a nepraktický rojko, často sa dostáa do kom. situácií. Jeho charakter sa postupne ale mení pod vplyvom jeho sluhu, kt. sa riadi zdravým sedliackym rozumom.
Martin Kukučín – Rysavá jalovica – je to obraz 2 susedov kmotrovcov Adama Krta a Adama Trnku. Dej sa rozvíja okolo kúpenej a stratenej jalovice. Nedorozumenia sa vyriešia, dedinská harmonická idyla sa napraví sa nakoniec sa všetko na dobre obráti. Autor kritizuje alkoholizmus, ale s jemným humorom.
Keď báčik z Chochoľova umrie – predstavuje príslušníka zemianstva, morálne i hmotne upadajúceho Aduša Domanického z Domaníc, kt. už doma nič nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti svojho bohatého príbuzného z Chochoľova. Postava Ondreja Trávu predstavuje ako protipol zbohatlíka, kt. bezohľadne zhŕňa majetok.
Jozef Gregor Tajovský – Ženský zákon – komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Janko Jesenský – Demokrati – skladá sa z dvoch častí: 1. sa odohráva v Starom Meste a 2. v Bratislave. Autor v románe zachytil spoločensko – politické pomery za buržoáznej republiky.(1918-1936). Kritizuje vládny systém, kt. sa prejavuje ako demokratický, ale v skutočnosti je to len irónia – vládne tam reálna korupcia, bezprávie, podplácanie. Tieto javy autor sleduje cez životný štýl vyššej spoločenskej triedy – vrstvy, napr. postavy malomestských remeselníkov, úradníkov, tajomníkov a predsedov polit. strán, riaditeľov bánk, poslancov, statkárov. Hl. postava je doktor Landík, kt sa usiluje o pravú demokraciu a to sa stáva prameňom jeho utrpenia a konfliktov. Odmieta karierizmus, podplácanie a vlastnými omylmi dozrieva k tomu, že sa vzdá verejného života a uspokojenie nachádza v skromnom živote malého úradníka, ožení sa šťastne so slúžkou Hanou, kt. je schopná všetkých obetí. Iný charakter má advokát doktor Petrovič, kt. životným krédom je politická moc a peniaze. Aj vlastnú dcéru Želku predáva za bohatého, vplyvného politika. Petrovič vyzdvihuje demokraciu slovami, ale súhlasí s nedemokratickými prostriedkami politického života.
Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka – hl. postava je heroikomický ľudový hrdina, kt. sa bráni absurdným rozkazom tým, že presne, až do slova plní nezmyselné príkazy a predpisy. Svojou prostomyseľnosťou zdôrazňuje falošné hrdinstvo rakúskych dôstojníkov a nezmyselnosť vojny. Román je pospájaný zo scén, kt. nasledujú za sebou bez výraznej súvislosti. Sú to príbehy hrdinu a groteskné historky. Rozpráva ich Švejk hovorovým slangom a žargónom. Komickosť, irónia a satira zdôrazňujú nezmyselnosť vojny.
