LEXIKOLÓGIA
Lexikológia je náuka o slovnej zásobe. Slovná zásoba predstavuje lexikálnu rovinu. Z hľadiska myslenia a dorozumievania je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.
Pojem slovo
Myšlienky => vety = slová
Slovo – ustálená skupina hlások, kt, niečo pomenúva, označuje – obsah a má lexikálny význam. Slovo má formu a obsah. Majú aj gramatický význam. Skupina hlások musí mať ustálený význam a zodpovedajúcu gramatickú formu.
Stolička – forma – rad hlások
-obsah – čo znamená, označuje – semantické
Hononýmia – má formu, významy spolu nesúvisia
Rys – šelma, výkres
Polýsemia – pero – brko, terajšie pero, pero z vtáka
Niektoré slová sú viacvýznamové (lexikálna polysémia). Okrem základného významu majú aj prenesený (druhotný) význam zväčša podľa podobnosti pomenovaných javov alebo iného vecného vzťahu (tzv. metafora a metonýmia), napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.
Pojem – základná forma ľudského myslenia. Je odrazom všeobecných a podstatných vlastností predmetov a javov skutočnosti. Obsah pojmu je daný výpočtom podstatných znakov, vymedzuje ho definícia. Pomenovaním pojmu je slovo – slovné spojenie.
Vzťah medzi objektom a pomenovaním nie je priamy. Medzi rovinu pomenúvaných objektov sa vsúva sprostredkujúca rovina pojmov.
Etymológia slova
- náuka o skúmaní pôvodu slov. Ako vzniklo a ako sa vyvíjalo.
Etymológia je jedno z hľadísk pravopisu, napr. skriňa je latinského pôvodu – serinium, preto sa píše s jotou a nie zo slovanského slova skryť, preto nie y.
Paronymá – slová, kt sa hláskovo podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú.
Slovníky – lexikografia – náuka o slovníkoch. Slovná zásoba jazyka je zhrnutá v slovníkoch, najúplnejší súpis slovnej zásoby súčasnej slovenčiny podáva Slovník slovenského jazyka. Je to 6-zväzkový - výkladový – vysvetľuje význam slov, štylistické odtienky slov. (vánok, vietor), slovné spojenia. Skrátená podoba KSSJ.
Frazeologický slovník – ustálené slovné spojenia.
Prekladové slovníky – dvojjazyčné, trojjazyčné
Príručky – Príručka slovenského pravopisu
Dnešná slovenčina má 250 – 300 000 slov. Anton Bernolák v klasicizme zostavil 5-jazyčný slovník: Slovár slovenský – česko – latinsko – nemecko – uherský.
SLOVNÁ ZÁSOBAJe súhrn všetkých slov, kt existujú v danom jazyku. Poznáme základnú slovnú zásobu – 1000 -1500 slov, obsahuje najčastejšie používané slová v jazyku, je zhrnutá v tzv. frekvenčných slovníkoch. Do základného fondu patria slová, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre život a dorozumievanie spoločnosti (príbuzenské slová – mama, otec, počasie, zákl. zámená, zákl. číslovky, pomenovanie zvierat, rastlín a prír. Javov, pomenovanie zákl. vlastností – dobrý, zlý). Zákl. slovný fond sa mení najpomalšie, kým ostatná časť sa mení rýchlo.
Individuálna slovná zásoba- jednotlivec jazykovej skupiny nepozná celonárodnú slov. zásobu, len určitú časť, kt. nazývame individuálnou slov. zásobou, ktorá býva rozdielna. Závisí od vzdelania, prostredia, inteligencie, veku. Priemer sa pohybuje od 3000-8000 slov. Najbohatšiu slov. zásobu majú spisovatelia – majstri slova- Shakespeare – 24 000, Gothe – 20 000, Hviezdoslav.
Zmeny v slovnej zásobe
Slovná zásoba okrem zákl. slov. zásoby sa vyvíja a mení rýchlejšie ako napr. fonetika, gramatika.
Súvisí to s vývinom spoločnosti – vznikajú nové veci, javy, kt. treba pomenovať, nazvať. Tak vznikajú nové slová – neologizmy, keďže jazyk nie je schopný vytvoriť z domácich zdrojov nové slová rýchlo, preto preberáme nové slova z cudzích jazykov – angličtina – výpočtová technika. V spoločnosti vývinom zanikajú niektoré javy, predmety, veci a preto aj ich názvy prestanú sa používať. Takéto slová nazývame archaizmy a historizmy – zastarané slová – groš, dereš, prešli do pasívnej slov. zásoby, lebo veci, kt pomenúvali už zanikli. Pripomínajú nám určitú histor. dobu, napr. v literatúre, filme, divadle, preto hovoríme, že majú štylistický časový príznak. Nové názvy – neologizmy sú zväčša odbornými slovami – tzv. termíny. V slovnej zásobe slov. jazyka je veľa slov, kt. majú neslovenský pôvod, lebo sme ich prevzali z cudzích jazykov- prevzaté, cudzie a zdomácnené slová. K cudzím slovám patria medzinárodné – internacionalizmy, kt. sa používajú ako odborné názvy vo všetkých jazykoch – emócia, kosínus, karcinóm, distribúcia. Patria tu doslovné preklady kalky – geografia – zemepis.
Najstaršie prevzaté slová sú gréckeho a latinského pôvodu – litera, mikros, polys, bios, geos, grafos. Z francúzštiny – móda, púder, paráda. Nem. pôvodu – kuchyňa, findža, štrikovať, farba. Ruský – sopka, neha, maďarčina – čižmy, guľáš, banovať, Taliansko – súvisia s gastronómiou, tenor, banka, valuta, freska.
V cudzích slovách cítime ešte nedomáci pôvod- víkend, dizajn, software. Zdomácnené slová sa skloňujú podľa našich vzorov a píšu sa prispôsobeným pravopisom – víkend, menežér, dizajn, spíker, futbal. Tento proces sa nazýva udomácňovanie cudzích slov. zachovala sa tvrdá výslovnosť v skupinách di, ti, ni, li, de, te, ne, le – identita.
Súčasná spisovná slovenčina nie je puristická, skôr sa v nej uplatňuje adaptačný proces, prevzaté slová sa prispôsobujú systémovým zákonitostiam slovenskej gramatiky a lexiky veľmi rýchlo. Preto je v slovenčine veľmi málo nesklonných podst. mien ako kupé, jury, penál.
Systém v slovnej zásobe
Slovnú zásobu národného jazyka tvoria všetky slová, ktoré existujú v jazyku. Slovná zásoba však nie je iba súčtom (súhrnom) všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch – tvoria systém:
1. podľa vecného významu:
a)10 slovných druhov (plnovýznamové – neplno.)
b)Jednovýznamové – viacvýznamové
c)Neodvodené – odvodené, zložené
d)Synonymá (rovnoznačné)
e)Hononymá (rovnozvučné)
f)Antonyná (protikladné)
g)Paronymá (hláskoslovné a významovo sa ovplyvňujúce)
h)Súradné - nesúradné (významovo nadradené – podradené)
2. podľa dobového výskytu: nové (neologizmy), zastarané, archaizmy, historizmy
3. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a)Štylisticky príznakové
Spisovné: odborné, básnické, hovorové
Nespisovné: nárečové, slangové, vulgárne, žargónové, argotové
b) neutrálne
4. podľa expresivity:
a)Neutrálne (nocionálne)
b)Citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce)
ŠTYLISTICKÉ VYUŽITIE SLOVNEJ ZÁSOBY
Väčšina slov slov. zásoby sa používa bez obmedzenia vo všetkých štýloch a v životných, komunikatívnych situáciách. Sú preto neutrálne – bezprízvukové. Poznáme aj také slová, kt. pri používaní štylisticky podfarbia text. To sú tzv. citovo zafarbené slová – expresívne – expresíva: synonymá – rozlične znejúce slová, kt. označujú ten istý jav – rovnoznačné. Odlišujú sa iba štylistickými odtienkami, napr. väzenie –basa, žalár, temnica, árešt. Synonymá spestrujú text. Používame ich preto, aby sa neopakovalo to isté slovo.
Antonymá – slová opačného významu – opozitá.
Patria tu frazeologizmy – frazeologická jednotka/znak – idióm – ustálené slovné spojenia – chudobný ako kostolná myš, príslovia, porekadlá, pranostiky.
Súslovia- krížom – krážom, zoči-voči, nemastný-neslaný
Frazeologizmami sa zaoberá frazeológia, europeizmy – sú známe u viacerých národoch – Veni, vidi, vici – prišiel som, videl som, vyhral som.
Intelektuálne – šíria sa prostredníctvom kultúry, umenia, vzdelávania, Damoklov meč, Rozťať gordický uzol.
Fraz. dodajú štýlu pestrosť a živosť. Patria tu aj slovné hračky – kalambúr. Okazionalizmy – príležitostné slová – umelci, spisovatelia, publicisti, humoristi. Tu patria aj slová, kt. majú aj kladné zafarbenie – zdrobneniny – deminutíva, zjemňujúce slová – eufemizmy, odísť na večné veky...
Maznavé slová – laudatíva – bežkať
Lichotivé slová – miláčik
Záporné zafarbenie – vulgarizmy, hanlivé slová – kakofemizmy
Zhoršujúce slová – pejoratíva, augmentatíva – zveličujúce slová - chlapisko
HUMOR, KOMIKA A SATIRA V UMELECKÝCH DIELACHMiguel de Cervantes Savedra – cieľom jeho románu Dômyselný rytier Don Quijot de la Mancha je zosmiešniť rytierske romány. Hrdina románu sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť slávu rytierov - rytierskeho života. Putuje na nevládnom koni, ktorému dá vznešené meno Rosinante a so svojim sluhom, sedliakom zbrojnošom Sancho Panza, ktorý je prefíkaný, prostý a má zdravý sedliacky rozum. Hl. hrdina si vymyslí aj dámu svojho srdca – Dulcinea, ktorú idealizuje, ona je pritom jednoduchá sedliačka, je aj špinavá, slúžka. Hrdina ako rytier chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá však končia zosmiešnením – v boji s veternými mlynmi, kt. považuje za obrov, zápas so stádom oviec, kt. sa mu zdajú ako nepriateľské vojská. Nakoniec unavený, starý a chorý sa vracia domov a umiera v posteli, nie ako rytier v boji. Don Quijot je naivný a smiešny rojko a dobrák a Sancho Panza je praktický človek, je protikladom svojho pána.
William Shakespeare- Komédie – Veselé panie z Windsoru – záletník, pôžitkár Paltstaf zvádza naraz 3 ženy, ktoré na to prídu a rozhodnú sa záletníka potrestať a zosmiešniť; Skrotenie zlej ženy, Čarovná noc – Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič.
J. Chalupka - Prvou hrou Kocúrkovo – Len aby sme v hanbe nezostali - je to prostredie slov. malomesta, v kt. Chalupka odhaľuje na jednej strane všeobecne smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavuje postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a a magistrátnych úradníkov. Nachádzajú prvky spoločenskej komiky, ako sa toto tradične zaostalé prostredia chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom, prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta, charakterovú i jazykovú komiku postavami – majster Tesnošil – okráda svojich zákazníkov, Pán z Chudobíc- chudobný, Turčan Sloboda – bojuje za slobodu, vydajachtivá panna Trasorítka, mestský doktor – Lesebuch, prechádzajú aj do ďalších diel: Všecko naopak, Trasorítka, Starúš plesnivec, Trinásta hodina. Objektom Chalupkovej spoloč. Kritiky je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť, podaná predovšetkým formou anekdoty. Jeho satira je skôr humorne výsmešná. V Kocúrkove sa schádza konvent – zhromaždenie oprávnených členov, na voľbu nového učiteľa. Čižmársky majster Tesnošil Jánoš podporuje voľbu susedovho syna Martina, kt. si má zobrať za ženu jeho dcéru Aničku. Podľa vôle cirkevného inšpektora pána z Chudobíc, konvent vyvolí akéhosi Turčana Slobodu. Tesnošilka sa ho usiluje získať pre svoju dcéru.
Jonáš Záborský – Dva dni v Chujave – má 2 časti: Deň škaredý a Deň pekný, kt. sú v kontraste.
Deň škaredý – predstavuje bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Ľud je zaostalý a zdiera ich nielen vrchnosť, ale aj štyria krčmári a dvaja statkári. Do dediny prichádzajú aj úradníci z mesta, aby vyberali poplatky a pokuty, pretože dedinčania prichystali kôpky štrku na stavbu cesty. Ktorí sa búria, sú palicovaní. Sedliaci a želiari sa búria len tajne, a repcú medzi sebou. Autor podáva naturalisticky obraz: „Celá Chujava pila: starí, mladí, mužovia, ženy, boli v 4 krčmách, spieva sa, huláka a výska.“
Deň pekný – autor tu rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej dediny prišiel farár Rastic, kt.mal rád ľud, spojil sa s úradníkom Rozumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Autor charakterizuje svoje postavy aj symbolickými menami, rásť, stupňovať a rozum. Zriadili detskú opatrovňu, postavili školu, spoločnú sýpku, požičovňu obilia, odkúpili majetok statkára a po požiare začali stavať nové domy spoločnou silou. Tak premohli pasivitu, zaostalosť a individualizmus v dedine.
Ján Palárik–Beskydov – Inkognito – veselohra, nadväzujúca na kocúrkovsku tématiku. Vdova kocúrkovského richtára Sokolova a jej ponemčená dcéra Everlín sa majú stať cieľom špekulácií radného pána Potomského. Ten chce oženiť svojho syna s bohatou Everlínou, kt. je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi Jelenskému. On prišiel preoblečený za kosca, aby spoznal vernosť Evy. Ona nevediac sa mu zdôverí, že nechce takého manžela, kt. nepozná. Do mesta príde aj Potomského syn, kt. chce Everlínu len pre peniaze, preoblečený za herca. Zámena mien Jelenský – Jelen-fy vyvoláva komické scény, zápletky, v kt. sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Všetko sa končí dobre, Potomskovci dostali košom a Jelenský sa ožení s Evou. Palárik tu kritizuje odnárodňovanie, mamonárstvo.Drotár – dej sa odohráva v Budapešti v rodine slov. továrnika Rozumného, kt. svojou šikovnosťou a rozumom sa stal podnikateľom. Do jeho rodiny prichádza drotár Bubenčík, aby našiel svojho strateného brata, kt. sa už volal Doboši. Po rôznych zápletkách a omyloch sa všetko vyjasní, Bubenčík spozná svojho brata. Bubenčík svojím statočným konaním prevyšuje všetkých predstaviteľov šľachty.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – ide tu o zmierenie šľachty a ľudu, zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Zámena postáv má byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka a jej spoločníčka si vymenili úlohy, aby sa podrobili skúške ženícha baróna Kostrovického. Ten si medzitým vymenili totožnosť s priateľom, inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámen si rieši na obžinkovej slávnosti, kde nastane zmierenie ľudu a šľachty, nájdu sa aj manželské pápevy, grófka s barónom a Milušou je konzervatívna šľachta.
Charles Dickens – Pamäti klubu Pickwickovcov – pána P. odsúdia pre neplatenie dlhov a on sa radšej nechá zavrieť do väzenia pre dĺžníkov, než by mal platiť vydieračom. Vo voľne pospájaných príbehoch autor zobrazuje putovanie pána P. a jeho 3 priateľov po ang. vidieku s cieľom spoznať skutočný život. Pán P. chce pomáhať každému, snaží sa naprávať krivdy, ale preto, že je dobrá, čudá, naivný a nepraktický rojko, často sa dostáa do kom. situácií. Jeho charakter sa postupne ale mení pod vplyvom jeho sluhu, kt. sa riadi zdravým sedliackym rozumom.
Martin Kukučín – Rysavá jalovica – je to obraz 2 susedov kmotrovcov Adama Krta a Adama Trnku. Dej sa rozvíja okolo kúpenej a stratenej jalovice. Nedorozumenia sa vyriešia, dedinská harmonická idyla sa napraví sa nakoniec sa všetko na dobre obráti. Autor kritizuje alkoholizmus, ale s jemným humorom.
Keď báčik z Chochoľova umrie – predstavuje príslušníka zemianstva, morálne i hmotne upadajúceho Aduša Domanického z Domaníc, kt. už doma nič nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti svojho bohatého príbuzného z Chochoľova. Postava Ondreja Trávu predstavuje ako protipol zbohatlíka, kt. bezohľadne zhŕňa majetok.
Jozef Gregor Tajovský – Ženský zákon – komediálnym spôsobom rieši romantický konflikt v ded. prostredí. Poukázal na to, že nad čistými citmi často víťazia majetkové záujmy. Dej hry tvorí láska mladých, kt. šťastie naráža na odpor rodičov, bránia im v láske. Láska Miška a Aničky zvíťazí nad intrigami, kt. tvrdia, že Anička bola neverná Miškovi, kým on bol pri vojsku. Po Miškovom návrate sa všetko vyjasní a láska mladých víťazí. Mladí sa postavia proti klebetám a tak sa im podarí vyriešiť konflikt.
Janko Jesenský – Demokrati – skladá sa z dvoch častí: 1. sa odohráva v Starom Meste a 2. v Bratislave. Autor v románe zachytil spoločensko – politické pomery za buržoáznej republiky.(1918-1936). Kritizuje vládny systém, kt. sa prejavuje ako demokratický, ale v skutočnosti je to len irónia – vládne tam reálna korupcia, bezprávie, podplácanie. Tieto javy autor sleduje cez životný štýl vyššej spoločenskej triedy – vrstvy, napr. postavy malomestských remeselníkov, úradníkov, tajomníkov a predsedov polit. strán, riaditeľov bánk, poslancov, statkárov. Hl. postava je doktor Landík, kt sa usiluje o pravú demokraciu a to sa stáva prameňom jeho utrpenia a konfliktov. Odmieta karierizmus, podplácanie a vlastnými omylmi dozrieva k tomu, že sa vzdá verejného života a uspokojenie nachádza v skromnom živote malého úradníka, ožení sa šťastne so slúžkou Hanou, kt. je schopná všetkých obetí. Iný charakter má advokát doktor Petrovič, kt. životným krédom je politická moc a peniaze. Aj vlastnú dcéru Želku predáva za bohatého, vplyvného politika. Petrovič vyzdvihuje demokraciu slovami, ale súhlasí s nedemokratickými prostriedkami politického života.
Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka – hl. postava je heroikomický ľudový hrdina, kt. sa bráni absurdným rozkazom tým, že presne, až do slova plní nezmyselné príkazy a predpisy. Svojou prostomyseľnosťou zdôrazňuje falošné hrdinstvo rakúskych dôstojníkov a nezmyselnosť vojny. Román je pospájaný zo scén, kt. nasledujú za sebou bez výraznej súvislosti. Sú to príbehy hrdinu a groteskné historky. Rozpráva ich Švejk hovorovým slangom a žargónom. Komickosť, irónia a satira zdôrazňujú nezmyselnosť vojny.
