Lexikológia, tvorenie slov
1. LEXIKOLÓGIA, TVORENIE SLOV
Lexikológia - náuka o slove a slovnej zásobe jazyka a vedecké spracovanie slovníkov. Lexéma - základná jednotka slovnej zásoby. Etymológia - skúma pôvod slov. Sémantika - skúma význam slova a viet.
Podľa významu ich delíme na: Plnovýznamové ( Urobil to napriek. Nakoniec jedli múčnik.) Neplnovýznamové ( Odišiel napriek zákazu. Nakoniec nemusím ísť. )
Podľa počtu významu ich delíme na: Jednovýznamové slová - slovo má len jeden význam, napr. Pľúca- dýchací orgán - zápal pľúca, zdravé pľúca - jeden význam Viacvýznamové - má viac významov, napr. Brvno- 1. Hrubý kus dreva, 2. Časť brány - významy spolu súvisia, no niesú rovnaké
Podľa významových vzťahov medzi slovami Synonymá - slová s rovnakým alebo podobným významom, ale s odlišným zvukovým znením. Napr. Pracovitý- robotný, usilovný, snaživý, … Čas- doba, etapa, obdobie, fáza, éra, vek, …
Homonymá - slová s odlišným významom, ale s rovnakým zvukovým znením. Napr. Oko - oko na sieti, ľudské oko, oko v polievke Hlava - kapustová hlava, ľudská hlava, hlava štátu,
Antonymá - (opozitá) slová s opačným významom. Napr. Pekný - škaredý, mrzký, hrozný, Nápadný - nevýrazný, utajený, jednoduchý, všedný, diskrétny,…
Spisovné slová - patria tu odborné slová- patria tu aj zložené a cudzie slová - internacionalizmy, napr. (ultrazvuk, geografia, pneumatika, informatika, demokracia, kombinatorika) hovorové slová- používajú sa najmä v súkromnom styku, (napr. kšeft, super, fajn, obývačka, disko, kilo, video, fuška) neutrálne slová - expresívne slová -slová s kladným citovým zafarbením-detské slová, hypokoristiká- familiárne slová Patria tu - ( papať, mamička, ocino, žabka, miláčik, Jožko) -so záporným citovým zafarbením-pejorativne slová, vulgarizmy,-(žrať, gebuľa, gebuzina, džgať sa, fúria, ) knižné a básnické slová- používajú sa hlavne v umeleckej lit, na ozvláštnenie, či povýšenie textu, poetizmy, napr. ( bôľ, azúrový, luna, sťa ) Nespisovné slová - patria tu slangové slová- používajú ich iba istá sociálna skupina ľudí, napr študenti, vojaci, športovci, informatici ( gympeľ, deják, profák, mašina, intrik, diskdžokej) nárečové slová- dialektizmy, sa používajú zvyčajne na istom území Slovenska, napr. Na Orave, Záhorí, na východe ( jutro, švábka, dzeci, prišol, viďeu, ) subštandarné slová- sú nesprávne utvorené, napr. (slaďák, brajgeľ, fusakľa)
Podľa historického hľadiska ich členíme na: Historicky bezpríznakové - Historicky príznakové - archaizmy (slová, ktoré zastarali a vystriedali ich nové s tým istým významom, napr. časoslovo-sloveso ) Historizmy - zastarané slová ( slová, ktoré zastarali, lebo prestala existovať vec, či jav, čo pomenúvali) neologizmy (slová, ktoré pomenúvajú nový jav, či vec dovtedy dokým sa stanú bežnými)
Frazeologizmy - sú ustálené slovné spojenia, slová s preneseným významom. Napr. čierna ovca rodiny, na život a na smrť, vzal rozum do hrsti, vŕta mi v hlave)
Paremiológia - Príslovie - stručná výpoveď, ktorá vystihuje všeobecnú skúsenosť a usiluje sa o poučeni, či radu, napr: Jablko nepadá ďaleko od stromu, Kto seje trávu, žne búrku, Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Učený nikto z neba nespadol, Komu sa nelení, tomu sa zelení,
Porekadlo - ustálený výrok, stručné, výstižné a niekedy aj vtipné vyjadrenie danej situácie. Napr: My o vlku a vlk za humnami, Prišla k tomu, ako slepé kura k zrnu,
Pranostika - stručná výpoveď viažúca sa najčastejšie na počasie, či ročné obdobia. Napr: Katarína na ľade a vianoce na blate, Dlhá zima, krátke leto, Studený máj v stodole raj,
Prirovnanie - je výrazový prostriedok porovnávajúci niečo na základe zhodných vlastností, napr. Rýchly jako strela, Biely jako sneh, Spí jako drevo, Je usilovný jako včela,
Slovná zásoba sa zaznamenáva do slovníkov, Poznáme: - pravopisný slovník - slovník slovenského pravopisu - slovník slovenských nárečí - slovník cudzích slov - vysvetľujú slová cudzieho pôvodu - výkladový slovník - slovník, v ktorom sa slová vysvetľujú výkladom. Patrí tu SSJ - frazeologický slovník - slovník v ktorom sa vysvetľujú frazémy - synonymický slovník - etymologický slovník - slovník, ktorý vysvetľujú pôvod slov - jedno, či dvojjazyčný slovník
|