Morfológia, tvaroslovie

MORFOLÓGIA - tvaroslovie

Ohybné slovné druhy:

Podstatné mená:

Delenie - všeobecné a vlastné, hmotné a nehmotné

ROD

A. Mužský - vzory: životné a neživotné
Chlap ( žiak, muž, lekár)
Dub ( hrad, mlyn, stan)
Hrdina ( obranca, obhájca, sudca)
Stroj ( čaj, oheň, nôž)

B. Ženský - vzory: končiace na samohlásku, končiace na spoluhlásku
Žena ( ihla, krava, slina)
Dlaň ( niť, sieť, pieseň )
Ulica (mašľa, stajňa, vaňa)
Kosť ( věc, reč, masť )

C. Stredný - vzory:
Mesto ( mydlo, svetlo, telo )
Vysvedčenie ( obilie, násilie, vezenie )
Srdce ( vajce, plece, more)
Dievča ( dieťa, mláďa, žriebä )
= všeub/vlas, ROD, ČÍSLO, PÁD, živ/neživ,VZOR


Prídavné mená:

Delenie
- akostné - vyjadrujú akosť, kvalitu ( dobrý, veľké, žltý, kyslá)
Vzory - pekný a cudzí
- vzťahové - vyjadrujú vzťah alebo pôvod, nestupňujú sa ( drevený, zimná, radostné, požiarny )
Vzory - pekný, cudzí, páví
- privlastňovacie - vyjadrujú vlastnosť na základe príslušnosti, nestupňujú sa ( bratov, včelí, dcérin)
Vzory - otcov, matkin

Stupňovanie prídavných mien:
Pravidelné - stupne ( biely, tvrdý, starý)
Nepravidelné - dobrý, zlý, malý, veľký, pekný
Opisné - pomocou menej a najmenej, viac a najviac
Vzory:
Podľa tvrdého zakončenia: Pekný ( vysoký, krásna, známe, zdravý)
Podľa měkkého zakončenia : Cudzí ( domáci, svieži, bicí, kurací )
Páví ( myší, konia, slimačie, ) pravidlo ryt. krátenia ( líščí, vtáčí)
Otcov ( susedov, šarkanova, Jožovo)
Matkin ( susedkin, sestrina, mačkino)
= akostné/vzť/privl, ROD, ČÍSLO, stupeň, PÁD


Zámená:

Delenie - osobné - základné (ja, ty,) a privlastňovacie (môj, tvoj, náš)
- zvratné - základné (seba, sa) a privlastňovacie (svoj)
- ukazovacie - ( ten, tá, to, toto, ono, oný, onen)
- opytovacie - ( kto?, čo?, ktorí?, ako?, prečo?)
- neurčité - ( dakto, niečo, voľajaký, máloktorý, ktosi)
- vymedzovacie - ( ten istý, iný, inakší, všetci, sám, každý)
= druh, ROD, ČÍSLO, PÁD


Číslovky:

Delenie -
základné - vyjadrujú počet, množstvo
- určité (jeden, dva, dvaja, piati, sto)
- neurčité (veľa, málo, dosť, trochu, mnoho)
skupinové - určité (dvoje, štvoro, sedmoro)
- neurčité (viacero)
Skloňujeme ich podľa vzorov jeden, dva, tri, štyri a päť ( číslovky od 5-99)

- radové - vyjadrujú poradie
určité (prvý, tretí, stý, tisíci)
neurčité (posledný, predposledný)
Skloňujeme podľa vzorov pekný a cudzí

- násobné - určité (dvakrát, tisíckrát, sto ráz, dvojnásobný)
- neurčité (niekoľkokrát, mnohonásobný, viac ráz)
Sklonné násobné zámená skloňujeme podľa vzoru pekný

- druhové - určité (dvojaký, storaký, štvoraký)
- neurčité (mnohoraký, niekoľkoraký)
Skloňujeme podľa vzoru pekný
= druh, ROD, ČÍSLO, PÁD, vzor
Slovesá:

Delenie - plnovýznamové ( písať, hovoriť, túžit, učiť sa)
- neplnovýznamové ( môcť, musieť, začať, prestať, zostať)

- Zvratné - (učiť sa, liečiť sa, báť sa)
- Nezvratné - (hovoriť, liečiť, smútiť)

- jednoduché - (písať, hovoríš, čítajúc, smiať sa, učiť sa)
- zložené - ( slovesá v minulom čase- hovoril, mal by som, čítali sme)

Neurčité slovesné tvary - nedajú sa určiť gram. kategórie
Neurčitok - hrať, písať, volať
Prechodník - úc/uc, iac/ac, píšuc, vidiac, stojac,
Činné príčastie - úci/uci, iaci/aci, píšuci, vidiaci, stojaci
Trpné príčastie - vybraný, priemyselný, volaný
Slovesné podstatné meno - volanie, státie, vyberanie

= druh, OSOBA, ČÍSLO, ČAS prít/min/bud, SPOSOB
oznam/rozkaz/podm, VID dok/nedok, ROD čin./trpný


Neohybné slovné druhy

Príslovky:
Delenie - miesta ( kde?): hore, dole, vpravo, doma, vonku,
- času ( kedy?): večer, hneď, zrána, skoro, stále,
- spôsobu ( ako?): milo, hlasno, telefonicky, naopak
- príčiny ( prečo?): úmyselne, náhodou, zámerne, omylom

Predložky:
Delenie -prvotné :používajú sa len jako predložky
jednoduché ( do, v, bez, o, od, pri, proti)
zložené ( popod, popri, pomezi, spoza)
-druhotné :môžu zastupovať aj slovný druh, vznikli z iných slov. druhov (blízko, hore, mimo, okolo, končiac)

Spojky:
Delenie - priraďovacie - spájajú rovnocenné vetné členy a vety v súvetí (a, i,aj, ani, ale, no,či, ba aj, alebo, a to, buď, a preto, a predsa, a jednako, lenže, ibaže, však)
- podraďovacie - ( že, keď, aby, lebo, pretože, kdeže, keby, pokým, ak, až, žeby, hoci, kým, len čo, )

Častice:
Sú neplnovýznamové slová, ktoré vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k výpovedi.
( napr: patria tu aj : áno, nie, hej, nuž, veru, azda, vari, pravdaže, nech, bodaj, kiežby)

Citoslovcie:
Delenie - vlastné - prejav citu a vôle : ( och, jej, aha, hej, juj, oj, fuj, chi-chi, juchú)
- zvukomalebné - napodobeniny : ( brnk, žblnk, prask, bim-bac, mé, haf)