Frazeotextémy: jednotky so stavbou syntaktickej konštrukcie s významným pomenovacím významom
1)frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, jednočlenná (kameň úrazu, prvá lastovička)
2)frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, dvojčlenná (trafila kosa na kameň, mýliť sa je ľudské)
3)frazeologické jednotky so stavbou súvetia, parataxa (Lacné mäso, riedka polievka. Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.) a hypotaxa (Ukázať, kde roky zimujú. Myš do dediny nemohla, tekvicu niesla.)
4)frazeologické jednotky so stavbou zloženého súvetia(Kto má statok, máva škodu, kto má deti, máva žiaľ. Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.)

-najstarší frazeologizmus nájdený v klinopise (Sumery): ruka ruku umýva


Sémantika frazeologických jednotiek

bohatý frazeologický fond obsahujú rozličné typy frazeologizmov, ktoré môžeme členiť podľa sémantickej charakteristiky
jadro tvoria tzv. frazeologické vzrasty: vyznačujú sa tým, že ich význam nie je motivovaný významom ich jednotlivých zložiek
po pôvodnom význame frazeologických komponentov už niet stopy (streliť capa, čítať hviezdy na poludnie, lenivému je každý deň nedeľa, vyjsť na psí tridsiatok, mať niečo za lubom)
celý frazeologický vzrast má nový význam- prenesený
vyskytujú sa tu archaizmy, historizmy (je v lone Abrahámovi, dereš, blúdi ako Ahasver)
frazeologické celky: ustálené viacslovné obrazné frazeologické vyjadrenie, vzrat, v ktorom iba význam sprostredkovane súvisí s významom jednotlivých zložiek (mať veľké oči- je frazéma, ale sova má veľké oči- bežná fráza, vystrkovať rožky, vziať nohy na plecia, hodiť rukavicu, vysoko lietať, hovoriť dve na tri)
v istých komunikačných situáciach nemusí tá ktorá frazéma byť „pravá“, niekde je a niekde nie je frazémou (bežať- možno meniť, s vetrom o preteky- frazéma, babie leto)
frazeologické výrazy: také frazeologické spojenie, v ktorom všetky slová vystupujú vo vlastnom význame alebo ako frazeologické celky