výroky:

Cicero: Lepšie bezprávie znášať, ako byť jeho pôvodcom. Jeden potrebuje uzdu, druhý ostrohy. Priateľ je ako druhé ja. Dvakrát sa kopnúť o ten istý kameň dokáže skôr hlupák ako somár. Hlad je korením pokrmov. Slza vynorená nad suchým rýchlo vyschne. Samochvála je zvrátenosť. Šťastie je slepé. Čelo, oči a tvár klamú často ale jazyk najčastejšie. Keď rynčia zbrane, zákony mlčia. Tu je každá rada drahá. Napísané sa nečervená (papier znesie všetko). Čo sa zle začalo, zle sa aj končí. Nič sa nedeje bez príčiny. Keď je po všetkom, všetci sú múdri. Človek je často aj sám sebe nepriateľom. Sviňa poúča Minervu. Tam je dobre, kde je vlasť. Žiť znamená premýšľať.

Menandros: Charakter človeka sa odhaľuje pri reči. Ľudskú povahu reč skrýva a súčasne odhaľuje.

Herakleitos: Nekonajte a nehovorte ako zo sna.

Sofokles: Niekedy slovo stačí na to, aby vybudovalo a zničilo šťastie.

Moliére: Je záslužné bojovať proti krivdám, ale zásadne, ak je to možné, tak aspoň sa na nich nezúčastňovať. Najlepšie omyly sú tie najkrajšie.

Hamingway: Svet je pekný a stojí za to bojovať on.

Napoleon: Úspech sa vždy a všade začína odvahou.

Goethe: Talent je vždy zdokonalenie v samote, charakter v prúdoch života. Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným.

Voltaire: Nad slnko je jasnejšie, že Boh stvoril ženu, aby skrotila muža.