Preto sa začali vzťahy medzi slovami vyjadrovať pomocnými, náhradnými prostriedkami, resp. pozičným pravidlom, že nominatív stojí pred slovesom, akuzatív za slovesom. Takéto zmeny zasahovali spravidla celý gramatický systém, kde sa potom často vývin vyjadrovania gramatických kategórií nasmeruje od syntetického k analytickému. Je však známy aj opačný vývin, ten však slovenčinu nepostihuje. Niekedy jestvujú v istom jazyku analytické i syntetické tvary, napr. chodím proti budem chodiť, chodil by som. Stáva sa však, že v dôsledku analytických alebo syntetických zmien sa zmení celý typ jazyka, ale čistý typ neexistuje, preto sú isté formy len v prevahe.
Úplne protichodná je situácia na lexikálnej rovine (slovná zásoba). Pre všetky jazyky světa je v súčasnosti príznačná silná internacionalizácia slovnej zásoby a slovenčina nie je výnimka. Zmeny v slovnej zásobe sú oveľa rýchlejšie a badateľnejšie a dotýkajú sa vzniku a zániku slov, či ich významovej stránky. Toto rýchle tempo súvisi priamo so životom spoločnosti, so zmenami v jej organizácii a s potrebou pomenovať spoločenské javy i výsledky rozširovania poznatkov. A tak z hľadiska dnešných živých a ustavične rastúcich medzinárodných kontaktov je internacionalizácia jazyka jedným z najpreukázanejších ciest jeho modernizácie.Tento proces prebieha hlavne na úrovni písomnej komunikácie, čo inými slovami značí na diaľku, nie bezprostrednými kontaktmi medzi ľuďmi. Modernizácia slovnej zásoby sa prejavuje aj tým, že sa relatívne veľmi zmenšuje počet expresívnych slov tvorením deminutívnymi, augmentatívnymi, pejorizujúcimi a ďalšími expresívnými príponami. Novopribúdajúce slová sú vecné (súterén, futurológia, kombajn,...) a prípony typu –ík sa uplatňujú častejšie pri tvorení názvov vecí (kyslík, dusík, čapík,…) než při expresívnom pomenúvaní osôb (nebožtík,…). Keďže práve rozvoj slovnej zásoby najviac odzrkadľuje celý vývoj jazyky, venujem tejto problematike ešte osobitnú kapitolu.
Vráťme sa teda na chvíľu k morfológii, ktorá retrográdnym skúmaním zistila, že novovznikajúce a novoprichádzajúce slová sú prevažne mužského rodu a neživotné. Substantíva stredného rodu pribúdajú len od slovesných podstatných mien (rokovanie, vyhlásenie…) a substantíva ženského rodu prechyľovaním (hostiteľka, amatérka, …). A tak máme dnes v Slovníku slovenského jazyka podstatných mien mužského a ženského rodu približne po 30 000 a podstatných mien stredného rodu asi 7000. Novopribúdajúce substatntíva sú prevažne neživotné.