Internacionalizáciu pokladáme za hlavnú črtu modernizácie jazyka.
5.3 Rozvíjanie slovnej zásoby tvorením nových slov

Slovná zásoba jazyka sa rozvíja a rozširuje aj tým, že sa tvoria – rozmnožujú nové slová z prvkov domáceho pôvodu. Robí sa to viacerými spôsobmi: odvodzovaním pomocou rozličných slovotvorných prípon, skladaním slov, tvorením viacslovných názvov a v dôsledku toho aj skracovaním viacslovných názvov. Všetky tieto postupy sú v aktuálnej slovenčine produktívne s výhliadkou do ďalších období. No v modernej slovenčine je momentálne najproduktívnejšie tvorenie a skracovanie viacslovných pomenovaní.
Pri odvodzovaní z cudzích slovotvorných prípon sú v slovenskom jazyku najčastejšie práve tieto: -cia (3112), -tický (1814), -sta (1753), -izmus (1158), -tor (975), izovať (575), -óza(387), -lóg (387).
Skladaním slov sa tvoria substantíva i adjektíva. V modernej slovenčine počet takýchto slov rapídne vzrastá, čo znamená, že v slovníku je ešte priestor pre slová typu: samoobsluha, spoluzodpovednosť, rakovinotvorný, medzikontinentálny, celokrajský,…
Pri súčasnom rýchlom tempe vzrastu nových pojmov, výrobkov a výrobných činiteľov sa nevyhnutné rozširuje inventár odborných termínov. Na tvorenie odborných pomenovaní sa už nevystačí len so slovotvornými predponami a príponami (najmä pri cudzích slovách), a preto sa na presné pomenovanie „noviniek v spoločnosti“ využívajú a budú využívať viacslovné názvy (okresný súd, autobusová doprava, skrutka do steny,…) Z praktických dôvodov, hlavne keď tieto viacslovné pomenovanie sa stávajú veľmi frekventovanými, v slovenčine sa začína objavovať stále viac skratiek, čiže slov typu: DVD, GSM, SNP, SBS,…
Osobitným javom pri rozvíjaní slovnej zásoby, a to i do budúcna je univerbizácia a multiverbizácia pomenovaní. Univerbizácia je nahrádzanie viacslovného pomenovania jednoslovným. Tento jav prevažuje a z logických dôvodov aj musí prevažovať. Takýto postup si totiž vynútila prax, aby sa zrýchlilo dorozumievanie. V podstate sa zachováva časť širšieho pomenovania, na ktorej je významový dôraz. Univerbizácia úplne ovládla slang, mestský štýl vyjadrovania sa, ale aj profesionalizmy – všetko oblasti, kde sa jazyk musí úplne zjednodušiť. Medzi situačnými eliptickými výrazmi (vedúci) alebo slangovými výrazmi (osobák, elina,…) a ustálenými názvami (vstupné) je plynulý prechod. Protichodným postupom je multiverbizácia, t. j. analytické viacslovné pomenovanie. Najčastejšie dochádza k rozloženiu plnovýznamového slovesa na sloveso ako nositeľa gramatických kategórií a na pojmové slovo.