Multiverbálne vyjadrovanie je veľmi rozšírené vo všetkých moderných jazykoch – v angličtine: to have, vo francúzštine: faire, v češtine: provádět. Multiverbizácia však nezjednodušuje jazyk, iba ho upresňuje a cibrí.
Už v súčasnosti a celkom iste aj v blízkej budúcnosti do nášho jazyka prenikli tzv. okazionálne slová. Tie sa tvoria príležitostne v momente reči (prejavu), s tým, že si nárokujú, aby sa stali súčasťou slovnej zásoby. Aj existencia tzv. „básnickej licencie“ je na tomto postavená, kde autori chcú upozorniť na pozoruhodnú vlastnosť pomenúvaného javu. Niekedy sa takéto slová tvoria podľa už neproduktívnych modelov, čo ich odlišuje od skutočných neologizmov. Tie majú ambície byť okamžite zaradené do inventára slovnej zásoby. Niekedy okazionálne slová môžu byť kontextové, situáčné alebo invenčné neologizmy (samec dažďa, srsť mlieka), to však už stoja blízko k metaforickým slovám.

5.4 Zmeny významu slov

Slovo žije a formuje sa v spoločnosti. Vyskytuje sa v rozličných textoch, v rozličných situáciach, a to permanentne ovplyvňuje a upravuje jeho význam.
Každé slovo má svoj významový rozsah i obsah – obidve tieto vlastnosti sú elastické. Rozsahom významu slova rozumieme skutočnosť, že sa slovo vzťahuje na istý počet predmetov. Keď sa slovo /pomenovanie/ vzťahuje na veľký počet predmetov, jeho rozsah je veľký, keď sa vzťahuje na relatívne malý počet predmetov alebo iba na jednu vec, vtedy je rozsah významu slova malý. Obsahom významu slova rozumieme počet znakov, ktoré sú charakteristické pre isté pomenovanie. Rozsah a obsah slova sú v nepriamom pomere.
Rozširovanie a zužovanie významu slova je založené na zmenách rozsahu a obsahu pojmového jadra. Kedysi sa pomenovanie stolár použivalo iba na označenie človeka, ktorý vyrábal stoly. Postupom času sa význam tohoto pomenovania rozšíril a dnes sa názvom stolár označuje výrobca nábytku vôbec. Existuje aj opačný smer, ale treba podotknúť, že takéto zmeny sa pravdepodobne budú v slovenčine častejšie objavovať, no ostanú skryté, neuvedomené.
So zreteľom na to, v akej dobe, v akej situácií, kedy a ako často sa slovo používa, môže sa jeho význam posúvať. Všetko, čo sa často nosí a často používa, sa aj rýchlo opotrebuje. I keď nie je to opäť celkom presné, pretože tendencie k frázovitosti a klišé v slovenčine rozhodne sú prítomné. Jazykové prostriedky, ktoré sa veľmi často používajú, môžu sa opotrebovať, až celkom znehodnotiť. Platí to v plnej miere pre významy slov. Príliš často používané slová sa stanú neprijateľným klišé, čím sa oslabuje ich význam.