Modernizáciu jazyka sa dá vidieť v tom, že jazyk vyhovuje požiadavakám vedy a techniky tým, že rozširuje počet názvov vecí, od ktorých sa potom tvoria niektoré názvy osôb: projekt→projektant→projektanka. Dôsledky tohto postupu sú v tom, že sa zjednodušuje morfologicko-syntaktickýb systém jazyka, niektoré paradigmatické typy sa nerozvíjajú.
Tvary vokatívu sa už definitívne lexikalizovali (chlapče, človeče,…), zanikol skrátený tvar inštrumentálu (s chlapy), zvyšky duálu sa strácajú a paradigmy sa vyrovnávajú (tromi), záporový genitív je štylisticky príznakový, jeho sémantiku suplujú častice (nemať koruny – nemať ani koruny)
Čoraz väčšia štylistická diferenciácia je dôvodom toho, že vzrastá nesymetria v uplatňovaní niektorých gramatických kategórií. V neadresných a neaktualizovaných textoch je nadbytok týchto kategórií: nominatív, mužský rod, singulár, prítomný čas, 3. osoba singuláru. Nadbytok nominatívu je v administratívnych a vedeckých žánroch na miestach, kde sa používajú heslá, tabuľky, inventáre, rozličné enumerácie. Mužský rod a singulár sa používajú v prípadoch, keď netreba rodovo alebo číselne distribuovať osoby alebo věci (motorové vozidlo namiesto motorové vozidlá). Gnómický prítomný čas a prevládajúca 3. osoba singuláru sú evidentné v odborných textoch. Vyvíjajú sa nové, gnómické kategórie. Sem treba zaradiť aj čoraz častejšie pasívum.
Pre moderné jazyky je príznačná strata číselného kontextu. Čísla sa nečítajú podľa ich matematických hodnôt, ale nekontextovo, vymenovaním číslic. Napríklad číslo telefónu 58175 sa nečíta 58 175, ale päť-osem-jedna/jeden-sedem-päť. Tento fakt súvisí aj s tzv. automatických spracovávaním dát, kde vo svete výpočtovej techniky je potrebné číslice vymenovávať. Nekontextovým čítaním sa totiž ušetrí dvakrát morféma –desiat a raz slovo tisíc. Snaha o ekonómiu číselného výrazu, ktorý má teda v súčasnosti čoraz väčší výskyt, je taká silná, že už aj dvojciferné čísla sa čítajú ako číslice. Analogicky to platí aj pre zlomkové výrazy. Možno teda vyhlásiť, že s prudkým rastom frekvencií čísel v moderných textoch sa slovenčina pohotovo vyrovnáva.
Vzhľadom na ešte neuzavretú tému rozvoja slovnej zásoby slovenčiny, teba poukázať aj na prudší rozvoj štýlov moderných prejavov. Trichotomický systém funkčných štýlov je už pradávno prekonaný, no ani zaraďovaní ďalší, novších štýlov, neprinieslo organizáciu do chaotického stavu. Pôvodne bola tendencia jazykovedy rozlišovať stovky štýlov, ale zistilo sa, že efektívnejší a správnejší prístup je pri sledovaní komunikačných hľadísk (určitých precedensov). Štylizácia komunikátov tak potom vždy závisí podľa ich účelu a miesta, kde sa použijú.

3.