typu výher/výhier, tvary typu výhier sú zrejme novšie, lebo sa v nich pod tlakom systému uplatňuje dlhá slabiku napriek platnosti rytmického zákona, podľa ktoréhu by mal byť prístupný len tvar výher.
Skúmaním sa ďalej ukazuje, že niektorými zmenami sa jazyk vlastne zjednodušuje. Pravda je otázne, či takéto zjednodušenie je možné pokladať aj za zdokonalenie. Ak však zoberieme do úvahy, že jazyk takto vychádaza v ústrety rečovým požiadavkam komunikácie spoločenstva používateľov, je to určite priaznivý jav. Veď užívatelia jazyka majú to najprioritnejšie právo rozhodnúť zmenách v jazyku, o jeho vývoji, nemôže však ísť o individuálnu okázalosť. Roku 1843 štúrovci položili základ (a boli si toho vedomí), nasledujúce generácie musia stavať nadstavbu, aby základy nezakryla hlina.

4. Ďalšie koncepcie vývinu jazyka

Už dlho sa pokúšali mnohí jazykovedci odhaliť príčiny jazykových zmien a objasniť tak
vývin jazyka vôbec. Pritom sa vypracovalo niekoľko teórií:
1. Koncepcia divergentného vývinu – Ide o najširšie uplatnenú teóriu v období mladogramatického výskumu zvukovej stavby. Podľa nej sa z prajazyka vyvíjali jednotlivé jazyky, ktoré vďaka svojmu pôvodu z jedného prajazyka boli geneticky príbuzné. Príčiny jazykových zmien sa hľadajú v migrácií príšlušníkov pôvodného jazykového spoločenstva do nových priestorov
2. Teória jazykového stromu – úzko súvisí s divergentným vývinom, no pracuje však s pojmami ako sú materinské a dcérske jazyky, v koncepcií stromu sa vychádza z pojmu evolúcie a rozvetvovaním na užšie a užšie skupiny z jedného koreňa sa naznačuje ich vývin. Ani jedna z týchto koncepcií však neuvažuje nad spoločenskou situáciou používateľov, ani nad vývojom spoločnosti ako celku.
3. Vlnová teória J. Schmidta - vychádzala z tézy, že vzťahy medzi indoeurópskymi jazykmi boli výsledkom rozširovania dialektických rozdielov v indoeurópčine takým spôsobom, že sa z centra šírili ako vlny po vhodení kameňa do vody. Tieto vlny sa navzájom krížili, čo vysvetľuje črty spoločné zempisne vzdialeným indoeurópskym jazykom
4. Teóra špirálovitého priebehu – je inšpirovaná teóriou „večného návratu“ od Nietzscheho: v izolačnom štádiu sú slová bez koncoviek, v aglutinačnom štádiu sa k nim koncovky postupne pridávajú, vo flexívnom štádiu sa koncovky skracujú, otierajú až celkom zaniknú a nastane nové izolačné štádium
5. Systémová (imanentná) koncepcia – ide o ďalšiu teóriu jazykových zmien z vnútorných príčin: Systém má tendenciu udržať rovnovážny stav jazyka, v systémoch jednotlivých jazykových rovín môžu byť však rozličné prázdne miesta, ktoré spôsobujú labilitu systému. A tak systém vykazuje tendenciu vypĺňať tieto miesta, pričom vznikajú nové fonémy a vzťahy medzi nimi.
6.