Substratová koncepcia – všíma si už vonkajšie príčiny, a tak ju dopĺňa teória adstrátu a substrátu: Keď si hovoriaci istým jazykom osvojujú iný jazyk, nakladajú vlastné fonetické zvyklosti a vlastné fonologické charakteristiky na nový osvojovaný jazyk. Takisto si osvojujú niektoré gramatické prvky i lexikálno-sémantické javy, čo sa potom postupne zapracuje do vlastného jazykového systému.

V skutočnosti môžme povedať, že v slovenčine sa uplatnilo poznanie z každej jednej koncepcie. Používatelia spisovnej slovenčiny si naozaj stále viac a viac osvojujú prvky z cudzích jazykov, systém v záujme zachovania stability nám vytvára nové tvary, alebo je ochotný akceptovať dovtedy nespisovné tvary a spoločné črty s inými jazykmi možno tiež dokázať. Všetko sa to dotýka tak citlivej témy, a to rozširovanie slovnej zásoby a jej modernizácia. Všetci kritici jazykovej kultúry si preto najviac všímajú lexikológiu slovenského jazyka. Zrejme i z toho dôvodu, že zmeny v lexikálnej rovine jazyka sú najviac badateľné a hýbu rozvoj ďalších rovín jazyka.

5. Slovná zásoba – hlavný tvoriteľ spisovného jazyka v budúcnosti

Slovná zásoba každého jazyka je neobyčajne citlivá na všetky spoločenské zmeny a na vývin vedy a techniky. Pohotovo reaguje na nové myšlienky, objavy, pracovné postupy a na vývin spoločnosti vôbec. Platí to pre jazyky s bohatou minulosťou, no oveľa viac to platí pre mladé jazyky, ako je slovenčina. Zmeny v slovnej zásobe slovenčiny sú neporovnateľné so zmenami v jej zvukovom alebo gramatickom systéme. Ak sa pri opise hociktorého jazyka má uplatniť zreteľ modernosti, treba obrátiť pozornosť predovšetkým na rozvoj jeho slovnej zásoby.
Slovná zásoba slovenčiny z hľadiska svojho vývinu má celý rad vrstiev, ktoré sa ukladali postupne jedna na druhú alebo jedna vedľa druhej od najstarších čias podnes. V dorozumievacej praxi si už ani neuvedomujeme, že vo vetách vedľa seba stoja najstaršie slová, ktoré si jazyk zachoval až z praslovančiny, ďalej slová, ktoré vznikali alebo sa z cudzích jazykov preberali postupne od najstarších čias cez stredovek až dodnes, keď sa preberajú najmodernejšie internacionálne slová. A presne tento fakt je najväčším kameňom úrazu celej jazykovej kritiky.
5.1 Import slov do slovenčiny

Preberanie alebo požičiavanie slov z iných jazykov patrí odjakživa k bežným spôsobom obohacovania a rozširovania slovnej zásoby. V súvislosti s migráciou slov hovoríme o prevzatých, to znamená už zdomácnených a o cudzích, to znamená iba príležitostne vypožičaných slovách. Aj pre slovenčinu je proces preberania alebo požičiavania slov celkom prirodzený.