V Československu sa v prostriedkoch masovej komunikácie uplatňovala dvojjazyčná komunikácia, čo malo tiež svoj vplyv. Čo je však dnes zvláštne je, že práve tak príbuzné jazyky sa v mnohých základných slovách spoločného slovanského pôvodu vôbec nekryjú, napr: robiť – dělat, počuť – slyšet, fajčiť – kouřit,. Pravdepodobne slovenčina má iné smerovanie ako čeština, aj to že sa vyvíjala v iných podmienkach, no rozhodne je to dôvod, prečo je potrebné odlišovať češtinu od slovenčiny. Existuje názor, že moderná slovenčina je tolerantnejšia k cudzím slovám ako súčasná čestina. Pritom miera tolerancie je opäť ponechaná na samotných užívateľov, čo je príčinou tak rozsiahlých verejných diskusíí o zaradení toho-ktorého cudzieho slova do slovenčiny. Môj názor je, že princípy tolerancie spojené s vlastnou kreativitou (teda vytvorením slovenských ekvivalentov) je prejavom vysokej kultivovanosti jazyka.
Zo vzdialenejších európskych jazykov sa k nám dostalo a stále dostáva najviac slov z angličtiny a francúzštiny. Sú to jazyky s pomerne bohatou históriou a aj slovnou zásobou. Trocha dlhšiu domovskú príslušnosť majú francúzske slová, zatiaľ čo modernejšie sú preberané anglické slová. V slovenčine je vyše 3000 slov francúzskeho pôvodu aj s ich derivátmi. Polovica z nich je taká, že ich bežný používateľ už necíti ako prevzaté. Medzi ne patria napríklad tieto slová: adresa, blondína, brožúra, garáž, hotel, minister,…
Anglické slová, ktoré sa udomácnili v našej slovnej zásobe, pochádzajú predovšetkým z oblasti športu. Začalo sa to teda preberaním názvov rozličných hier a športových prvkov, pričom samotné slovo šport je anglického pôvodu (futbal, basketbal, windsurfing, golf, penalta, bodyček, fair/fér, dres, wrestling,… Z angličtiny sa preberali aj názvy jedál, ktoré majú pochopiteľne anglický pôvod. Dnes v značnej miere pribúdajú anglické slová z oblasti ekonómie, manažmentu a peňažníctva, ako aj z moderných vedeckých disciplín (informačné technológie, mobilná komunikácia, biotechnika, nová medicína,..) Ďalej je to oblasť populárnej hudby, politiky, názvy tancov a nakoniec i životného štýlu (fitnesko, website,…)
Ešte jedna dôležitá vec pri preberaní slov z angličtiny. Slovenčina nemá natoľko rozvinutú citlivosť, aby odlíšila angličtinu používanú v USA a angličtinu vo Veľkej Británií. V skutočnosti je tam hneď niekoľko rozdielov, ktoré sa takto aj prenesú do slovenčiny. Na príklad sa to dá ilustrovať: Tzv.